otvorene

Útoky v Španielsku, útok  vo Fínsku  – a to len v jedinom týždni. Zostávajú po nich hromady mŕtvych a ranených – zanechávajú celoživotné stopy v životoch mnohých ľudí. Každý z tých útokov je teroristickým aktom, je to nepopierateľná skutočnosť. Ako to bude pokračovať ďalej, kladie si otázku zrejme kadekto z nás.

Takže dnes v mojom blogu o migrácii, aj o tom aká je pravda o migrantoch na Slovensku.

Rastúce riziká útokov…

Je všeobecne známe, že sa migrácia stala problémom Európy, s ktorým akosi nie a nie účinne pohnúť.

Existuje celý rad úvah podporujúcich migráciu, od potreby záchrany utečencov kvôli vojnám, zmenám klímy, biede a čo ja viem čomu ešte všetkému. Ja skôr vidím riešenie v podpore ľudí v ich pôvodnom prostredí, zaistení stabilných podmienok, kontrole pôrodnosti, ktorá naozaj v niektorých afrických a ázijských krajinách je neudržateľne expanzívna. Odborníci poukazujú, že naša planéta dokáže uživiť len určitý počet ľudí, čo je objektívna skutočnosť a to sa nezmení, ani keď sa „slniečkári“ postavia na hlavu. Je skutočne potrebné vidieť realitu objektívne – a realizovať v tých krajinách bezodkladne efektívne opatrenia na zníženie veľmi vysokej pôrodnosti.

K migráciu podporujúcim hlasom treba prirátať i tie, ktoré poukazujú na potrebu pracovnej sily migrantov pre záchranu Európy, zápasiacej s nízkou pôrodnosťou, a s tým súvisiacim nedostatkom pracovnej sily v budúcnosti  (tomu dosť dobre nerozumiem, lebo na druhej strane nám bijú do hláv kaleráby, že bude klesať s príchodom robotizácie počet pracovných príležitostí, tak načo nám potom je početná nízkokvalifikovaná pracovná sila?). Myslím, že nízku pôrodnosť Európy odstránime, ak štát  účinne začne podporovať rodiny  – napríklad aj tým, že na každé dieťa rodinám dáme aspoň toľko, čo vynaložíme na pomoci pre jedného migranta. Veď kalkulované mesačné náklady na migranta boli u nás (Migračný úrad SR)  v sume 1500 eur – veď ani zďaleka toľko nedostanú poctivo pracujúci ľudia, ktorí zo svojho platu živia celé svoje rodiny, vonkoncom už nie dôchodcovia, z ktorých mnohí tak ochotne dvíhajú vo voľbách ruky za „sociálnu vládu“ – nuž, milí naši seniori, čo je podľa vás sociálne na tomto prístupe štátu k vlastným občanom v porovnaní s migrantmi???!!.

Inštitút rodinnej politiky vo svojej 1. rámcovej štúdii uvádza údaje o tom, že náklady na migranta sú podstatne vyššie ako predpokladaný prínos, a odhaduje pre Európu záťaž v desiatkach miliárd eur (skôr možno hovoriť, že v stovkách miliárd. Veď len samotné Turecko v roku 2015 uviedlo náklady na migráciu vo výške viac ako 8 miliárd eur. A Nemecko v minulom roku vynaložilo na migrantom bezmála toľko, ako je náš celoročný rozpočet).

Navyše – je to hodne nerentabilná investícia – ani druhá a tretia generácia migrantov sa efektívne nezapojili do vyspelej európskej spoločnosti, a ako zaznievajú varovné hlasy expertov na riziká násilia, práve títo ľudia sa stávajú často páchateľmi teroristických útokov v Európe.

Účinné riešenie vznikajúcich problémov v zárodku – podmienka pre migrantov prispôsobiť sa bezvýhradne životnému štýlu Európy – je už podľa mňa nemožné uskutočniť, pretože v podaktorých európskych krajinách sú už priveľké neadaptované migrantské komunity, ktoré by už žiadnu zmenu v tomto štýle neprijali. Aj medializované zahraničné štúdie, ktoré sa zaoberali postojom v súčasnosti prichádzajúcich migrantov, poukazujú na ich veľmi nízku ochotu prispôsobiť sa tunajšej kultúre a životnému štýlu. Je pohodlné očakávať práva, práva a práva, ale žiadne povinnosti. Mnohí z nich sú nielenže nekvalifikovaní, ale aj negramotní, nuž naozaj si neviem predstaviť ich uplatnenie v európskej spoločnosti. Štúdie, ktoré poukazujú na veľmi nízke percento zamestnaných migrantov z tých všetkých státisícov, sú varovným hlasom, že je tu viac problémov, ako by tí, ktorí o ich prijímaní rozhodujú, chceli  vidieť.

Možno si teraz poviete, že dobre im tak, tým krajinám, ktoré si migrantov pustili do krajiny, bez efektívneho nastavenia hraníc a realistických podmienok aj ich snahy sa adaptovať. Ale ako je to u nás- sme na tom naozaj lepšie?

Koľko migrantov skutočne prichádza na Slovensko?

Nie, počkajte, to nie je otázka na mňa, čo som premiér tohto štátu? Nie ja, ale on by mal verejnosti zodpovedať pravdivo otázku, koľkože migrantov to Slovensko prijíma – na základe sľubov našich najobľúbenejších riešiteľov problémov SATA a SAMA  – do svojej náruče? A čo sú to za ľudia?

Je ticho v našich médiách o 250 tisícoch Somálčanov z kenského tábora Dabaab (údaje kolíšu až po 260 000), ktorých si vraj európske štáty idú rozdeliť na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu. Uznesenie Európskeho parlamentu o utečeneckom tábore v Dadaabe (2017/2687(RSP))

(nájdete ho v slovenskom preklade na https://www.kvonline.sk/mimoriadna-sprava-europsky-parlament-rozhodol-o-prijati-250-000-somalcanov-z-kenskeho-tabora-dadaab/ – a toto je link na originál textu http://www.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?lang=en&reference=2017/2687(RSP)

vyzýva ku spravodlivému rozdeleniu týchto utečencov.  Z môjho pohľadu – ak by malo byť delenie spravodlivé, potom by by si polovicu z nich mali vziať USA, a druhú polovicu tie európske krajiny, ktoré situáciu na africkom kontinente dlhodobo zapríčiňovali, podporovali a využívali.

A samotní Somálčania v tábore? Má ísť o ľudí, ktorí v tom tábore boli už v tretej generácii, takže by sa dalo dosť dlho hovoriť o ich pracovných návykoch, vzdelaní, aj o ich plodnosti (nakoľko deti tvoria vysoké percento v tábore, spolu so ženami je ich viac ako 60 percent), a tábor bol zriadený v roku 1991.

Koľko z nich, pán premiér,  naši drahí spojenci pridelia nám, na Slovensko?

Hovorí Fico o migrantoch u nás pravdu?

Táto otázka je podľa mňa namieste  – a je vysoko aktuálna.

Takže, pán premiér, na rovinu –  ako to je s tými Somálčanmi, koľko ich zakotví u nás?

A čo bude so Slovenskom v prípade, ak na medzinárodnom súde prehráme,  budeme nútení prijať tých neželaných migrantov? (No, na túto otázku bude aj zbytočné hľadať odpoveď, ak prejde Dublin III., lebo o migrantoch  k nám prichádzajúcich by sa nerozhodovalo u nás, ale rovno v EP.)

Mňa život naučil, že sú veci, ktoré mi „nestoja za to“, aby som ich chcela – aj keď by možno boli lákavé, riziká a cena by bola privysoké. A obávam sa, že s migrantmi a „jadrom EÚ“ je to podobne.

Som za to, aby sa premiér verejne a pravdivo občanom Slovenska vyjadril, čo sľúbil v oblasti migranstva za „členstvo v jadre Únie“.  

Záverom…

Čo iné záverom ako ešte jedna priama otázka – Ak sa v médiách usmieva premiér nad tým, že zakotvíme v „jadre Únie“, akú cenu za to zaplatíme?

Elena    Predná Hora, 30.8.2017

K diskusii:

Jojo4 – pobavila ma predstava, že ja by som mala navrhovvať riešenie, čo s migrantmi – som azda premiér, alebo som nejalo zavinila ich situáciu? Ja za nich nechcem niesť zodpovednosť, – a mimochodom, v blogu som to jasne uviedla, polvoicu USA, polovicu  európske krajiny, ktoré historicky nesú svoj diely viny. A  na rovinu – odhliadnuc od rizík migranstva, ktoré som spomenula v člá nku – ak ktokoľvek chce živiť migrantov, pokojne môže za vlastné, – nech si nejakého migranta dovedie a živí ho výlučne za svoje vlastné peniaze, lebo ja nie som na tomto svete na to, aby som plnila donekonečna cudzie sny…..,

A Pichám – nejde o to, koľko migrantov prišlo doteraz, ale koľkí majú prísť. Aká by bola cena za vstup „do jadra“? A čo s tými Somálcami – ja nepotrebujem žiadne konšpirácie, veď nech sa premiér Fico Slovákom pravdivo verejne vyjadrí…