otvorene

Srdce je ten správny kľúč  a nástroj. Ak ho používame, svet pre nás skrásnie – a pravdaže, aj pre všetkých okolo nás. Používať srdce by sme mali neustále aj pri varení…

Takže dnešný blog o kuchárskych knihách, varení srdcom, aj o uvarení niečoho dobrého na obed, i v živote…

Kuchárske knihy…

Stalo sa módou, že kuchárske knihy dnes vydáva kadekto, hlavne ľudia, ktorí variť vôbec nevedia.

Obvykle je v tých príručkách hŕba z kade-tade odpísaných jedál. Nič originálne, vymyslené priamo autorom kuchárky, ani nič osobité  generačne zdieľané ako tajný rodinný recept.

Ja teda jedlá vymýšľam celkom rada.

Bude to možno aj tým, že čítam kuchárske knihy dosť málo. Varím a pečiem len tak inšpiratívne, neodmerkujem a nevážim, moje varenie je v štýle „tak od oka“.

A úlohu pravdepodobne zohráva aj skutočnosť, že žijeme v horách, takže hráme hru „zabudneš kúpiť v meste – nemáš“. A tak využívam zvyšky jedál z minulého dňa – ak teda niečo zvýši – dajú sa spracovať na mnoho spôsobov – zemiaky či ryžu pretvorím na kadečo.

To, čo potrebujem k vareniu…

Čo mi doma nemôže chýbať, je čili. Nečítali ste Kristínkin blog o strýkovi Sal Monelovi? Dieťa sa mnou inšpirovalo – mám rada pikantné jedlá, takže čierne korenie, čili papričky, baranie rohy a tak podobne pri varení používam (mačacie granule pravdaže nie)…

No dobre – dám niečo konkrétne – prezradím, aké skvelé jedlo som spravila zo zvyšku predvčerajšej ryže včera na obed. Neviem či takéto jedlo poznáte, alebo či vôbec je niekde zapísané ako recept – ja skrátka varím naozaj tvorivo.

Rýchla falošná plnená paprika

Príprava úplne jednoduchá, na spôsob plnenej papriky. Na vymastený a strúhankou vysypaný pekáč dáte zvyšok uvarenej ryže, na ňu cca 7 až 10 cm dlhé kúsky údenej domácej klobásy  (tak som to spravila včera, ale môžete použiť aj kúsky nejakého lunchmeatu, kabanosu a pod.). Každý kúsok klobásky zakryjeme polovicou očistenej papriky. Ukladáme ich vedľa seba, mne na pekáč vyšlo 8 porcií papriky. Z veľkého paradajkového pretlaku spravíme paradajkovú omáčku (trochu oleja ohrejeme, naň dáme paradajkový pretlak, dochutíme lyžicou cukru a lyžičkou soli, pridáme trochu vody, povaríme, za varu zahustíme múkou rozmiešanou vo vode). Omáčku nalejeme na pekáč, na tú ryžu s klobáskou a paprikou. Mne tá omáčka vyšla presne po okraj. Dáme piecť, nezabudneme aj zvrchu zapiecť. Môžete k tomu spraviť zemiaky či zemiakovú kašu, podávať jedlo s chlebom, ale úplne v pohode sa to dá jesť len tak, bez ďalších príloh, postačuje tá vrstva ryže ako príloha.

A ako uvariť niečo dobré v živote?

No, to už je ťažšie. Tiež si to vyžaduje nejaké tie prísady, aby sme dobre uvarili svoj život – kreativitu, ale predovšetkým humor a láskavosť, aj lásku.

Nejdem teraz rozpisovať túto myšlienku, mám na to svoje dôvody – a určite si sami zostavíte ten svoj vhodný recept, možno máte aj nejaký tajný kvalitný recept, ktovie? Nie, nemusíte ho prezrádzať, ja beztak nevarím podľa návodov.

A tak sa radšej dotknem ešte jednej témy záverom. Keď už hovoríme o tom varení, spomeniem ako si zavaril LIDL.

Vymazanie krížov z kostolov u nás prešlo zdanlivo pokojne, Slováci si skrátka dajú na sebe drevo rúbať – zato Česi akčne zistili, že v nedávnom letáku sa tak korektne nenábožensky LIDL nezachoval, keď v letáku 1001 delikates Orientu dal mešitu s polmesiacom na titulnej strane. Časopis Reflex  o tom priniesol článok práve dnes s odporúčanými úpravami  pre typ zákazníkov, ktorý obchodný reťazec preferuje a s prianím, aby ho neobťažovali nemoslimskí návštevníci.

Na mieste LIDLU by som sa za ten trápny nápad verejne ospravedlnila obyvateľom všetkých európskych krajín, keďže – milý LIDL – Európa je stále kresťanská.

Elena   Predná Hora, 3.9.2017