otvorene

Predstavte si mladého muža, ktorý zabil svojich vlastných rodičov. Oboch. Kruto, brutálne, bezdôvodne, bez akýchkoľvek morálnych zábran. A potom na súdnom pojednávaní, ktoré jeho vražedný čin rieši, sa dovoláva toho, aby súd zvážil ako poľahčujúcu okolnosť, že je sirota.

Pokladáte takéto správanie za otriasajúce, amorálne, a je vám z neho zle? Tak možno pri čítaní tohto článku jasne pochopíte, prečo dnes hovoríme o chucpe.

Chucpe…

Viete, čo je to chucpe? Počuli ste už toto slovo niekedy? Ak nie, ja vám dnes o ňom niečo prezradím, čo znamená a kedy sa používa. Spravím to hneď – chucpe je presne to, čo ste čítali v úvode dnešného blogu.

Je to pôvodom hebrejské slovo, používa sa aj v jazyku jidiš, v anglickom prepise je to chutzpah.  Ide o drzosť najvyššieho stupňa, prepojenú s aroganciou bez morálnych zábran, cynizmom, morálnou otrlosťou. Navonok je však toto správanie formálne korektné, v skutočnosti die o krajne egoistické správanie, aneticko-psychopatické.

Neskôr sa podaktorí snažili pojem premiesiť aj s pozitívnou konotáciou, ako maximálne odvážne správanie, nekonformné a sebaisté (kto iný, ako Angličania, s tým prišli. Nuž, z môjho pohľadu je to naivno-idealistický pohľad, a pojem by si mal uchovať jednoznačný a jednovýznamový kontext.

Daj nám, Bože, zdravý rozum…

Ako chucpe označili médiá snahu 4 Čechov získať od štátu odškodnenie v  sume 40 miliónov českých korún, pretože vraj tajné služby mali zabrániť ich únosu. Páni boli unesení v júli 2015 v Libanone, na slobodu sa dostali v auguste minulého roka. Štát robil maximum pre ich záchranu, nakoniec aj narušil vzťahy s krajinou, lebo libanonského agenta kvôli ich slobode vydal Bejrútu. Nikto ich do Libanonu, ktorý ako je všeobecne známe krajinou prinajmenšom problematickou z hľadiska bezpečnosti. Navyše vzniklo údajne podozrenie, či únos nebol dielom dobre pripraveným. K tomuto príbehu hádam niet čo dodať. Kebyže riadim český štát,  odveziem ich do toho Libanonu späť.

No, chucpe ako hrom…

Breivik – typický predstaviteľ chucpe z môjho pohľadu. Zrejme je vám to meno známe – ale predsa si pripomeňme zopár podrobností. V roku 2011 spáchal sériu teroristických útokov v Nórsku. Zabil 77 mladých ľudí, mnohých ďalších zranil s trvalými následkami, zavinil celoživotnú bolesť stovkám ich príbuzných – a za svoje činy bol odsúdený na 21 rokov, s možnosťou následnej ochrannej liečby. Svoj čin neoľutoval, a pokojne by ho vraj zopakoval. Pri vyhlásení rozsudku sa usmieval a o svojom útoku sa v záverečnej reči vyjadril ako o najpôsobivejšom masakri od 2. svetovej vojny.  Treba k tomu niečo dodať?

Psychopatický narcistický egoista – neviem si predstaviť, ako by ho asi chceli vyliečiť, má trvalú osobnostnú poruchu. Nepredpokladám, že by začal niekedy v živote brať ohľad na kohokoľvek okrem seba – a podľa jeho správania počas pobytu vo väzbe sa moje odborné predpoklady v tomto smere plnia. Opakovane sa dovolával na medzinárodnom súde „svojich ľudských práv“,  pretože vraj je na nich ukrátený. Sťažuje sa na osobné prehliadky, na izoláciu, na „mučenie“, lebo nemá dostatok pozornosti venovanej jeho psychickému zdraviu. Pritom má tento zločinec celu v podobe troch miestností – na spánok, učenie a na cvičenie, v jednej z nich má aj TV, DVD, Playstation, môže čítať noviny, časopisy, knihy, hrať floorbal so zamestnancami väzenia a šach s dobrovoľníkmi. Krucinál, čo je toto za chorý svet? Koho trápi, ako žijú jeho obete a ich blízki? Koľkí z jeho 77 obetí majú teraz zničených rodičov, koľko z ním ranených obetí žije s ťažkou traumou? Kto kedy im poskytne zadarmo všetky životné náklady a nechá ich pokojne oddychovať?  Takže – jeho väznenie je paródiou väzenia, má tam doslova luxus. V júni tohto roku si dal zmeniť meno, takže momentálne sa volá Fjotolf Hansen, aby mal „netuctové meno“. Jednoducho nevie čo od dobroty, zjavne nijaké výčitky svedomia nemá a polepšiť sa neplánuje. Jediné, na čom by som sa s Breivikom zhodla, je jeho vyhlásenie, že by ho bolo humánnejšie ho hneď zastreliť. Som humanista – takže som za.

A hej, poviem otvorene – na mieste Breivika by som sa každý deň modlila od rána do večera – aby sa nedostali k moci takí životní realisti ako ja. Lebo ja by som pokojne nechala zavrieť do cely s konštatovaním, že dáme Božiu skúšku – ak Boh chce, aby prežil, určite mu pošle niečo na jedenie a pitie, lebo ja ho zamknutého ponechávam v cele 77 dní (presne ako počet ním usmrtených obetí) bez jedla a vody.

Pre mňa je jeho prípad stelesnením idiotizmu ľudskoprávnych naivistov. A Breivikovho chupce.

A že to nie je prípad ojedinelý… Napíšem o nich viac v jednom blogu ku môjmu názoru na trest smrti.

Hej, chucpe je tu priveľa…

Pre mňa je chucpe v zmysle nehoráznej drzosti aj správanie páchateľov v prípade smrti môjho syna. Pokladám za amorálne, aby sa právnik vinníka vyjadroval, že ešte máme tri dcéry, alebo že syn mal postihnutie, či ďalšie výroky, ktoré nás zraňujú. Či nebodaj, aby pred rozsudkom žiadal doklad, že sme rodičia toho mŕtveho dieťaťa.

Záverom…

Chucpe je vždy o konkrétnych ľuďoch, ale aj o hraniciach, ktoré spoločnosť nastavuje. A ktoré si nastavujeme my sami – lebo niet lepšieho kontrolóra a strážcu, ako je naše vlastné svedomie.

Elena   Predná Hora, 19.9.2017