otvorene

Sme netolerantní, ak požadujeme, aby nemohol hocikto hocičo odpaľovať na Silvestra?

Čo to vôbec znamená byť tolerantný? A toleruje tolerantný človek hocičo, či dokonca všetko? Nuž predstavy o tolerancii môžu byť rôzne – a ja v dnešnom blogu poviem niečo o mojej predstave čo je to tolerancia.

Je zaujímavé, že tolerancie iných sa dovolávajú práve tí, ktorí sú sami neohľaduplní. A keďže som videla v posledných dňoch v televíznych správach niekoľko tragických tohtoročných výsledkov takýchto „oslavovačov“ – stratené, strachom sa trasúce, trvale invalidizované či dokonca mŕtve zvieratá – tak, naši vzácni oslavovači Silvestra, za to vám teraz adresujem pár ostrých slov. Lebo ja sa správam láskavo aj tolerantne, ale nie som ochotná tolerovať všetko, a nie som láskavá za každých okolností a ku každému.

Byť tolerantný…

S ponímaním seba ako dobrého človeka sa spája pre väčšinu z nás aj predstava, že by mal byť „tolerantný“, t. j. že je ohľaduplný voči iným, chápavý a snaží sa im vychádzať v ústrety. Ibaže znamená „byť tolerantným človekom“ to, že tolerujeme každému čokoľvek? Nuž, podľa mňa nie.

Vrátim sa k môjmu blogu Slová srdca 11. Písala som v ňom o predstave osláv Silvestra, ktorú nanucujú hluční oslavovači ostatným. A o rodine, ktorá doplatila na nejakého primitívneho „oslavovača“ – podľa mňa nie je v poriadku nasmerovať ohňostroj na kohokoľvek, na žiadne zviera či človeka, vonkoncom už nie na rodinu s maličkými deťmi – a o tom, že by sme také niečo mali tolerovať, nemôže byť ani reči.

Viem byť láskavá a súcitná…

Tolerancia je schopnosť akceptovať rôznosť názorov, nie znášať akékoľvek správanie iného človeka. Byť tolerantný neznamená dať si ubližovať.

Viem byť láskavá a súcitná, konám obetavo a spoľahlivo. Ale je to moja voľba a rozhodnutie, že sa tak správam – nie neschopnosť správať sa inak – a sú ľudia, ktorí si moje ohľaduplné a tolerantné správanie nezaslúžia. Moja hranica je, ak sa niekto správa nečestne – klame, ponižuje, alebo mi inak ublíži – nezachovám sa voči takému človeku ani potom nečestne (lebo moje správanie je o mne), len zo svojho života ho vylučujem. Nie je pre mňa dôveryhodný.

Nečestné správanie pokladám za chybu charakteru, je len otázka času, kedy sa to zopakuje – nedávam v takom prípade ďalšie šance. Ak znášame od iných ľudí ponižovanie, klamstvá, zraňovanie, tak to nie je ani o láske, ani o tolerancii, ale len o našej nízkej vlastnej sebaúcte a našej snahe ubližovať sami sebe. Odpovedzte si v takej situácii na otázku, prečo chcete byť obeťou –  „za čo sám seba trestám, keď ponižovanie a ubližovanie opakovane tolerujem?“  Keď si to uvedomíte, prerušíte taký vzťah definitívne s pochopením „zaslúžim si niečo lepšie“.

Nie, „oslavovači“ – nebudem k vám tolerantná, lebo vy nie ste tolerantní voči neoslavovačom, voči deťom, ani voči zvieratám…

Takže za prvé – čas je v živote vzácny. Nestrácajte preto, slečny a panie, ktoré takto bezohľadne vybiehate oslavovať Silvestra opileckým vrešťaním a ohňostrojovaním, svoj čas života premenou na dámy – nie ste nimi. Dámou sa podľa mňa žena nestáva tým, že si napláca kilo mejkapu a nalakuje nechty (odhliadnuc od toho, že podaktoré sa zmachlia viac ako Indián na bojovom chodníku), ani značkovými šatami a vysokými podpätkami. Môže prísť v roztrhanom vreci, kydať hnoj, či byť bezdomovkyňou v parku, ak ju k tomu život dotlačí. Ale vždy, ozaj vždy si zachová určitú úroveň – dáma by nikdy neublížila deťom ani zvieratám, je súcitná ku starým aj chorým ľuďom. Šíri dobro, snaží sa svet kultivovať – to mi nijako nejde dokopy s bezohľadnosťou k okoliu v štýle „ja chcem oslavovať hlučne“, ani s opíjaním sa, ani s mŕtvymi či zohavenými zvieratami ako dôsledkom vašich hlučných osláv. Dáma je značka – a ak sa na ňu hráte, nie ste ani jej kópia, len paródia.

A ako druhí sú na rade chlapci a páni. Nie muži, ani chlapi. Lebo ozajstný muž či chlap sa nepotrebuje na Silvestra pľantať ožratý ako delo, aby nadobudol pocit, že sa v jeho živote v ten deň deje niečo mimoriadne. Ani jačať a trieskať delobuchy. A keď máme toľko „ostrostrelcov“, ktorí by pálili delobuchy hlava – nehlava, určite by im vhod prišlo znovuobnovenie povinnej vojenskej služby, kde by sa mohli náležite realizovať. Je načase o nej pre nich pouvažovať.

A do tretice – v rámci diskusie ku môjmu spomenutému blogu Slová srdca 11 – ja sa hanbím za spoločnosť, v ktorej je riziko vychádzať na ulicu na Silvestra, ako to trefne pomenovala v tej diskusii blogerka „malinová“. Je to tak, „malinová“ – súhlasím s Tebou, že až tak ďaleko sme došli, že u nás na Silvestra na mnohých miestach od podvečera na ulicu neradno – ibaže je to v poriadku?

Nadobudla som pocit z tej diskusie k môjmu spomenutému blogu, že podaktorým rozhodne treba vysvetliť veci ešte raz, a pomalšie. Takže, milí čitatelia, môj príspevok v blogu Slová srdca 11. bol o tom, že nie je v poriadku, ak niekto zaviní poranenie iného človeka alebo zvieraťa. Nie je to v poriadku nikdy, ani pri oslavách Silvestra. Predstavte si, milí diskutéri, tá mamička má naozaj hnusné poranenia, získala ich, keď sa vrhla do cesty ohňostroju, aby ochránila svoje deti – na svojom facebooku pani Janka Škotková tie fotografie svojich poranení aj uverejnila. Pevne verím, že ak si ich pozriete, dôjde teraz konečne aj vám, že to vôbec nie je sranda.

A pýtam sa – kebyže ten „oslavovač“, ktorý ohňostroj do jej rodiny vypustil, zabil jej synčeka v kočíku, tiež by ste vykladali o tom, ako maminka nemala s rodinou vypúšťať balón šťastia? Alebo že nemala svoje deti na Silvestra vôbec brať na ulicu? (T. j. obviňovali by ste obeť namiesto páchateľa? Ďakujem pekne –  v štýle tejto logiky by som za smrť môjho dieťaťa mohla ja, keďže som dieťa nechala sanitke dopraviť do nemocnice, kde mu zdravotníci zavinili smrť).

Kam sme to došli…

Budeme sa donekonečna prispôsobovať nejakým ožratým primitívom? Alebo podľa vás situáciu, v ktorej sa ostatní majú báť vyjsť v rámci Silvestra už podvečer na ulicu, zapríčiní slušne oslavujúci „neprimitív“?

Ak každý má právo oslavovať ako chce, potom budete zrejme tolerantní a ohľaduplní voči tým, ktorí sa rozhodnú revať a robiť hluk na Nový rok ráno od 6,00 – práve vtedy začnú oslavovať oni. Naozaj by sa vám to páčilo, keď by ste vy sami chceli pokojne spať?

Takže si to zhrňme – tichí oslavovači nikoho nerušia, zato musia „ohľaduplne“ znášať „oslavy“ tých hlučných oslavovačov, ktorí nemajú zjavne žiadny ohľad voči nim. Lebo keby ho mali, oslavovali by na vyhradených miestach mimo obývaných miest, kdesi na strelnici, tam by mohli jačať a ráchať delobuchy dosýta. Za predpokladu, že všetky dôsledky a škody budú znášať sami – t. j. zaplatia si v plnom rozsahu potrebné následné ošetrenia, nebudú dostávať za svoju invalidizáciu žiadne invalidné dôchodky, na ktoré sa im solidárne ohľaduplne poskladáme.

Myslím si, že je potrebné kultivovať spôsob oslavovania…

Jednoducho chcem v tomto príspevku poukázať, že táto spoločnosť prekročila normálnu hranicu oslavovania, ak nie je bezpečné na Silvestra byť na ulici s deťmi – lebo i niektoré rodiny s deťmi chcú ísť oslavovať na ulicu.

A že je len stereotyp vnímania náš terajší pohľad na to, ako sa má „správne silvestrovať“. Nie je v poriadku sa ožierať na Silvestra, robiť rámus, a nie je v poriadku sa ožierať pri akýchkoľvek oslavách tak, že strácame kontrolu nad svojim správaním. Alkohol narobil mnohým ľuďom veľa zla v živote, a skutočne si myslím, že fľaše by mali byť označené výstražnými nálepkami rovnako ako škatuľky cigariet. Prezradím vám môj osobný postoj – nič sa mi nehnusí tak, ako opitá žena, ešte aj pavúky sa mi menej protivia. Pardon, ešte aj opilec za volantom – voči tým tiež nie som tolerantná – a verte, že byť vo vláde ja, tak neuvažujem o habaní áut, ale každý, koho prichytia za volantom pod vplyvom alkoholu zaplatí v nasledujúcom roku 10x vyššiu povinnú poistku, aj zdravotné poistné odvody.

A alkohol robí paseku aj spoločnosti, zvyšuje jej výdavky, spôsobuje straty – tak prečo sme falošne solidárni s tými, ktorí popíjajú? Niektoré krajiny majú zvýšené platby zdravotných odvodov napríklad pre tých, ktorí si zdravie devastujú pitím. Aj na Slovensku sa rozbieha „binge drinking“ (pitie do nemoty) u mladých ľudí – odkiaľ asi majú svoje vzory? Naviedol ich na to Kotleba, alebo žeby Putin? Nie ste to náhodou vy sami, so svojim spôsobom správania, oslavovania vždy s pijatikou?

Záverom…

Ak tolerancia, tak vzájomná. Oslavovači s hlukom a rámusom na určených miestach, kde skutočne nikoho nebudú rušiť a ohrozovať.

No čo – poviete, že už sme si na to mohli zvyknúť, že táto spoločnosť porušuje práve práva tých zodpovedne a ohľaduplne sa správajúcich? Že je v poriadku, ak čoraz viac doplácame na tých nezodpovedných a bezohľadných?

Nie, nie je to v poriadku.

Elena  Predná Hora, 10.1.2018

P.S.: Keď som videla zábery tých psov – mŕtvych, so zlomenou panvou, bez oka – dôsledky silvestrovských osláv – „oslavovači“, napľula by som vám do tváre…

A na petíciách už rozbehli petíciu za reguláciu toho, čo, kedy, kde a ako možno na Silvestra „ohňostrojovať“. Ďakujem všetkým, ktorí tam pridáte svoj hlas.

https://www.peticie.com/zakaz_predaja_zabavnej_pyrotechniky_okrem_prskaviek_a_konfiet