Radosti života – ako rozdielne tieto slová všetci rozumieme, predstavujeme si pod nimi každý niečo iné.
Dnes práve o nich, o malých radostiach života…
Radosti života…
Neznamenajú rozhodne žiadne žúrovanie, bezzábranové a bezhlavé užívanie si, ktoré je podľa mňa neúctou k životu, je len „falošnou pozlátkou“ – zanechá v ústach trpkú príchuť a kdesi hlboko v sebe aj pocit znechutenia zo seba samého.
Tie pravé radosti života sa mne spájajú s úctou k životu – ako omrvinky zázračna, ktoré nám rozžiaria každý deň. Zanechávajú v duši radostnú sladkú príchuť, dýchame ich ako svieži čistý vzduch. Chránime si čriepky radosti, ktoré nám deň nadelil, a zahrievame sa nimi v srdci počas dňa vo chvíľach únavy či nepohody…
Čriepky šťastia…
Naozaj čriepky. Radosti života nebývajú obvykle mimoriadne veľké veci, práve naopak – niekedy sú úplne nepatrné, no zanechajú stopu v srdci nadlho. Roztancujú ho.
Možno len šálka voňavého horúceho čaju alebo či kakaa. Možno čerstvý chrumkavý chlieb. Možno obľúbená pieseň. Alebo niečo úplne iné – každý z nás má zrejme taký ten svoj osvedčený recept – zmes malých životných radostí, ktoré mu vlejú pohodu do duše.
Čo znamenajú radosti života pre vás? Máte ich mnoho? Čo všetko si do svojej kôpky životných radostí ukladáte, aby vás hrialo v srdci a vyvolávalo úsmev?
Z môjho pohľadu je toho tak veľa, čo ma životne radostní…
O prírode, lese, vychádzajúcom slnku som sa už párkrát zmienila – a nič sa na tom nemení. Dám niečo z toho mňa radostniaceho, čo ešte neviete.
Pre mňa sú takou malou radosťou života kedykoľvek svetielka rôzneho druhu. Som osvetielková rada. Často ma radostnia svetielka sviečok v kúpelni – sedím vo vani a postupne sa všetko halí do tmy, len plamienok sviečok žiari. Farebné svetlá vrhajú občas malé svietniky so sviečkami na okne spálne. A svetielkujú mi na stene za posteľou od Vianoc aj hviezdičky – tie ma radostnia skoro každý večer.
Niekedy sa radostním čítaním. Dnes potrebujem zvlášť silnú dávku radosti, tak vyťahujem moju tajnú zbraň – je to kniha, ktorú no naozaj neviem koľký krát už čítam. Robin druhý a jeho rodina. Napísala ju Frýbová, pravdaže. Ak máte radi iskrivý humor, tak práve toto je kniha i pre vás. Určite po nej niekedy siahnite, nadchne vás. Je plná životnej radosti, láskavého humoru a pôvabných príbehov jednej bláznivo životne radostnej rodiny.
Ja tú knihu milujem. Dokážem sa do nej úplne ponoriť, rozosmiať sa na nej občas aj nahlas. Pomáha mi vo chvíľach naozaj ťažkej nepohody, a tak dnes som po nej siahla – a chudák Anjel pre Emily zasa zostal neprečítaný (to už je veru čo povedať).
Záverom…
Mrazivý prednohorský vietor. Oknom na chvíľu pootvoreným ma ovial jeho ľadový dych v čiernočiernej temnote noci. Ale za mnou na stene nad posteľou žiaria hviezdičky, tie malé zlatisté svetielka.
Niekedy stačí tak málo – a veríme, že za tou temnostou je kdesi slnko…
Ach, áno, idem čítam…
Elena Predná Hora, 17.1.2018
Celá debata | RSS tejto debaty