otvorene

Kauza, ktorá sa týka machinácie s pozemkami pod Tatrami, ktorá už nejaký čas našim malým Slovenskom bzučí ako muchy vo veľkej kope hnoja, sa včerajším vystúpením prezidenta na súde (a následne v televíznych večerných správach) dostala pre mňa do ďalšej fázy.

Nechcem byť iluzívna. Kladiem si preto otvorene otázku – čierny či biely anjel?

Pravdaže k tomu poviem pár slov práve teraz.

Alenka v říši divů…

Tak táto Zichova pesnička bola pred rokmi hitom a ja som ju som mala kedysi naozaj rada. Pamätníci vedia, nepamätníkom poviem, že v nej spieva o dievčine, ktorá „bude v očích mít úžas, jak Alenka v říši divů…“

A namojveru, pán prezident nás opakovane uvádza do situácií, kedy má  „v očích  úžas, jak Alenka v říši divů…“

Pritom – ako uviedol článok v denníku Pravda 6.12.2017 – viaceré súdy usvedčili Kiskove bývalé nebankovky zo zavádzania spotrebiteľov, daniari dokázali jeho firme úniky na daniach z príjmov, aj podvod pri vratke DPH, kde po zásahu Generálnej prokuratúry došlo ku obnoveniu vyšetrovania s možnou trestnou dohrou.

Vo všetkých tých príbehoch bol úplne nevinne, ako inak. V tých nebankovkách už predsa nie je on (nie je tam teraz jeho brat?). Účtovníka pri robení daňových podkladov neskontroloval. Svojho pozemkového a aj životného suseda z detstva nepozná A na rovinu – keby vás niekto kontaktoval, že váš pozemok mu patrí, nepreverili by ste si takú záležitosť?

Až by človek povedal, že máme prezidenta viac naivného ako som ja – a to už je čo povedať. Ja napriek všetkému, čo som zažila, úprimne verím, že veľa ľudí je čestných, láskavých a dobrých.

Každú chvíľu čakám akýže ďalší príbeh sa odohrá, v ktorom pán prezident zasa raz vystupuje ako obeť tých zlých a nečestných ľudí okolo neho, ktorým on – dobrý a čestný človek – neoprávnene veril. Skutočne mám za týchto okolností strach o pána prezidenta, ak takto naivne pristupuje ku všetkému v podnikaní – a nebodaj aj v prezidentskom úrade. To je priam zázrak, ako sa mu podnikateľsky darí napriek takému manažérsky zvláštnemu prístupu.

Kauza „pozemky a la Kiska“ je už všeobecne známa…

Niekoľkonásobným prevodom lukratívnych pozemkov pod Tatrami v priebehu niekoľkých dní sa stal práve náš terajší prezident.

Dlhší čas kauza tlela. Už od roku 2015 sa pomaly a potichu postupne šírila v okolí Popradu malou ľudovou šuškandou, ako novodobý mýtus moderného Slovenska o (ne)spravodlivosti a o (ne)spoľahlivosti činnosti znalcov, polície, aj prokuratúry. Vzbĺkla ako náhly plameň až v polovici minulého roka.

Keď v roku 2015 podal pravý vlastník pozemku trestné oznámenie, polícia ho zamietla a kvalifikovala ho len ako občiansky priestupok, lebo znalec určil cenu lukratívneho podtatranského pozemku s rozlohou 1,2 hektára namiesto údajného milióna eur,, aká by podľa médií trhová cena pozemku mala teraz byť,  na smiešnych 119 eur a 84 centov.

Analyzujme…

Zhrniem verejne známe skutočnosti, a tým  menej chápavým to vysvetlím pomaly a ešte raz:

• pozemok preukázateľne patrí dlhodobo rodine Francovcov,
• došlo len ku rodinnému prepisu, otec ho daroval v roku 1998 synovi, ktorý ho prenajal poľnohospodárskemu družstvu v Mlynici a poberal od nich po celé roky peniaze za prenájom,
• až v roku 2015 zistil, že údajným vlastníkom jeho pozemku sa už v roku 1999 stala iná osoba,
• na jeho snahu riešiť veci zákonne a nemediálne súčasný oficiálny vlastník pozemkov, ktorým je náš terajší pán prezident Kiska, nereagoval.

Teraz sa pozrime na argumenty, aj na skutočnosť, koľko páchateľov treba stíhať v tomto prípade:

• Tomu hovorím zásah vyššej sily – rodina Francovcov mala šťastie, že pozemok otec daroval v roku 1998, prevod zrealizovali „nedočkavci“ vydržaním v roku 1999, t. j. o žiadne vydržanie preukázateľne nešlo,

páchateľ č. 1 ten, kto pozemok zjavne podvodne „vydržaním“ získal, firma Agras už síce neexistuje, ale ľudia v nej konajúci zrejme doteraz žijú, rovnako aj „biely lučiviansky kôň“,

páchateľ č. 2 trestného konania sa dopustila osoba, ktorá prevod pozemku „vydržaním“ zrealizovala napriek nenaplneniu podmienok vydržania.

• Poctivosť sa vypláca – keďže Francovci zaplatili v plnom rozsahu aj daň z darovania z podstatne vyššej sumy, ktorá bola aj riadne uvedená v darovacej zmluve, je zrejmá neodbornosť, až podvodnosť konania znalca.

páchateľ č. 3  trestného konania sa dopustil znalec, ktorý vydal sporný posudok k lukratívnemu pozemku s výrazne podhodnotenou cenou. Mal by byť zo zoznamu znalcov bezodkladne vyčiarknutý, respektíve by mal byť jeho zápis v ňom bezodkladne pozastavený až do doby doriešenia veci.

• Aby sme mohli veriť – prinajmenšom pochybnosti vyvoláva konanie policajtov aj prokurátora, ktorí podnet pravého vlastníka uzavreli ako priestupok. Veď by museli byť na hlavu padnutí, ak pokladali cenu stanovenú znalcom za adekvátnu, a navyše aj nedôslední, nepreverovali vlastníctvo pozemku spätne, lebo v darovacej zmluve z roku 1998 Francovci mali uvedenú značne vyššiu sumu za pozemok. Skutočne platia v slovenskej praxi všetky tie vtipy o policajtoch v plnom rozsahu?
• páchateľ č. 4 a č. 5 policajt a prokurátor, ktorí vec nesprávne kvalifikovali nevzniesli pochybnosť o znaleckom posudku, a zavinili svojim konaním dlhodobé  zdržanie spravodlivého riešenia.

Zaujímavé by bolo tiež zistiť, za čo a z akého dôvodu platilo poľnohospodárske družstvo Mlynica po celé roky pánovi Francovi, keď nič nemalo prenajaté. A je úplne fascinujúce, že údajne družstvo každoročne vykonávalo na pozemku práce v zmysle nájomnej zmluvy – napríklad kosenie lúk, a pán Kiska si to vôbec po celé roky nevšimol.

A čo sa týka nášho terajšieho prezidenta pána Kisku?

Napriek snahe pravého vlastníka, ktorý ho v roku 2015 kontaktoval, veci riešiť nemediálne,  prezident odmietol vec riešiť a odkázal ho na súdne konanie. Naozaj by ste takto konali aj vy? Ja teda nie, určite by som si veci dôsledne preverila. O to viac, že ako prezident musí človek vystupovať morálne čisto.

Verím, že súd zároveň s rozhodovaním o pravom vlastníkovi pozemku rozhodne, aby za niekoľkoročné neoprávnené používanie pozemku terajší majiteľ pravému majiteľovi zaplatil. Prinajmenšom od roku 2015, kedy ho pravý majiteľ pozemku kontaktoval vo veci.

Prezident tiež podľa spomenutého článku uviedol opakovane nepravdivé informácie o tom, že nikdy nepočul o rodine Francovcov, hoci ich matky si tykali. Priznal síce vedomosť o „vydržiavacej firme Agras“, no nie o Šuligovi, ktorý podľa medializovaných údajov mu pozemok mal v skutočnosti ponúknuť.

Zvláštne je tiež, že pozemky na tom istom mieste vlastní aj exmanželka pána prezidenta – teraz sa tam má rozbiehať výstavba rodinných domov a cena pozemkov je údajne 120 eur za štvorcový meter, nie za 12 000 metrov štvorcových, ako pri spornom pozemku, prezidentom zakúpenom. Človek síce nemusí mať záujem o to, čo robí jeho bývalá, no o to, aká je reálna cena pozemkov na mieste, kde on pozemok vlastní, by sa rozhodne zaujímať mal.

Som silne rúfusovsky strihnutá…

Akože to ten Rúfus hovorí? Je to „o veciach, čo človek prosto musí, aby mohol žiť a zrno siať…“

Čestnosť pre mňa skrátka znamená v živote veľa, skutočne veľa…

Naozaj si nemyslím, že by sme mali mať prezidenta akýmkoľvek spôsobom zapleteného do trestného činu podvodu s pozemkami. Sú situácie, kedy čestný človek musí konať jednoznačne – ak si chce uchovať vlastnú tvár.

Mal by odstúpiť v tejto chvíli pán prezident…

Záverom…

Nuž, čo dodať? Ak som pred časom pri televíznom telefonáte nášho premiéra písala, že Národné divadlo prišlo o veľkého herca, tak len toľko, že obrovské herecké talenty tu márnime zrejme vo veľkom…

A hej, zaujíma ma skutočne meno znalca, čo tak hodnotí pozemky. Kúpim nejaký pozemok ním ohodnotený pozemok pod Tatrami…

Elena   Predná Hora,     27.1.2018

P.S.:  Ach, ach, práve som si uvedomila, že v tomto mojom blogu som dala jednu nepravdivú informáciu.

Napísala som, že Zichovu pesničku Alenka v říši divů… som mala kedysi moc rada. Uvediem informáciu na pravú mieru – mám ju moc rada doteraz…