otvorene

Politická situácia sa mení z chvíle na chvíľu. Dobre, takže mnou predpovedaný Pellegrini ako náhradník premiéra Fica začal byť realitou (písala som o tom v blogu D. R. 9. – Ako vykročí Slovensko ďalej?, aj s názorom na takúto verziu príbehu). Teraz vám preto prezradím ďalší kúsok skladačky, chcete?

Ach, ach, podaktorí nedočkavci z opozície sa už videli ako víťazi predčasných volieb a vo vláde povolebne. Rátali s tým, že sklamaní a nahnevaní ľudia ich vynesú vysoko, k vytúženým korytám.

Nuž, dnes presne o tom…

Ficova demisia…

Krok zúfalstva, pretože Fico ako politik si uvedomuje jedno – že predčasné voľby by mohli priniesť kadečo.

Súčasná koalícia by to veru určite nebola – a to došlo všetkým trom „koaličným partnerom“, ktorí by sa inak navzájom pokojne utopili v lyžičke vody, keby z toho mali osobný profit (ja si tak partnerstvo rozhodne nepredstavujem, označila by som ako partnerstvo len stav, kedy sa môžem na niekoho v živote bezvýhradne spoľahnúť a ponúkala mu rovnako bezvýhradné spoľahnutie sa – nuž, veď preto netúžim byť v politike).

A je aj otázne, či by v povolebnej vláde bola niektorá z terajších strán pri moci. Zrejme nie. Koaličným politikom teraz už konečne došlo, že šance na ich vlastné opätovné zvolenie by boli nízke – a tak sa rozhodli ísť verziou príbehu „ako Fico odstúpil“.

Výmena na čele vlády však nie je taká jednoduchá – naivná predstava, že Fico odkráča z postu premiéra a prikráča tam Pellegrini, sa konať nemôže, lebo demisia premiéra znamená pád celej vlády.

Píšem o Pellegrinim, pretože som večer videla aj zoznam možných kandidátov na premiéra zostavený ktorýmsi serverom, no to som sa pobavila. Ach, prezradím vám, bije sa vo mne pri čítaní toho zoznamu srdce a rozum – rozum by na čele vlády uvítal Kažimíra, srdce rozhodne môjho veľkého favorita Richtera. To by bola verzia – už dávno ste si nezažili toľko srandy, ako by jej mohlo byť v takej situácii…

Pobavilo ma to skoro tak, ako predstava, že by Matovič integroval pravicu (skutočne si neviem predstaviť, že by voliči i politici tých pravicových strán akceptovali práve jeho ako vodcu takého spolku, a už vôbec nie, že by on dokázal niečo spojiť, všetko na čo si spomínam doteraz len rozbil).

Vymenovanie novej vlády je v rukách prezidenta

A ja si vôbec nie som istá, či sú to tie správne ruky. Vlastne som si istá, že nie sú. Môj názor na neho ako človeka by som určite musela vymazať, takže len stručne – som presvedčená, že sleduje úplne iné záujmy ako tie slovenské, moja dôvera voči nemu dosahuje hladinu nie nulovú, ale mínusovú.

A vonkoncom si nie som istá, či prezidentovo konanie bude také jednoznačné. Sám moc prevziať nemôže, aká škoda, nie? (pre neho teda, nie pre nás). Ak prijme demisiu premiéra Fica a vymenuje novú vládu, tá môže, ale aj nemusí, získať dôveru parlamentu.

Teraz je vývoj skutočne nepredpovedateľný – lebo veľa závisí práve od piatkového hlasu ulice – či Ficov krok ľudí upokojí, alebo si povedia „trikrát a dosť“ (nuž, kebyže pravdivo rátajú kadejaké premiérske kauzy, zrejme by  museli povedať aspoň „tridsaťkrát a dosť“). Ľudí tiež zaujíma, čo bude Fico robiť ďalej – bude zrejme poslancom v parlamente, ale podľa mňa by mohol byť pokojne poľnohospodárom – toľko toho pohnojil…

Predpokladám, že opozícia príde s nejakým „vysoko morálnym vyhlásením“ – buď o nutnosti „bojovať ďalej za spravodlivosť“ alebo o „potrebe upokojiť situáciu v záujme Slovenska“.  A zrejme najskôr to prvé, skúsia ľudí do ulíc v piatok ešte dostať. Ak neuspejú, potom budúci týždeň vyrukujú s ušľachtilou pózou o potrebe pokoja. Pravdou je, že dostať ľudí do ulíc teraz až taký problém byť nemusí – dosť ľudí je nahnevaných a sklamaných z toho, čo predstavitelia strany Smer stvárali.

Nemysleli ste si, že by sa Matovič a Sulík tými predčasnými voľbami vážne k moci dostali, však?

Lebo ja som presvedčená, že nie. Natoľko verím národu. Schmögnerovú pokladám za múdru ženu, odborníčku – a článok, ktorý tri dni dozadu uverejnila v Pravde s názvom Zimomriavky z programu SAS za realistický a varovný.

Vlastne v tejto situácii predstaviť si prípadnú povolebnú koalíciu by bolo naozaj ťažké – kto a ako by v nej bol zapletený? Nuž, keď tie voľby na Slovensku sú ako moje výpočty rovníc a nerovníc, kebyže ich počítam – nikdy neviete, aký výsledok vyjde…

Jediný, kto v tejto situácii konal múdro, bol Kotleba – pretože sa stiahol, nesnažil sa situáciu smrti Kuciaka a jeho partnerky zneužiť. A body u ľudí získal rozhodne aj za trestné oznámenie na Matoviča za ten jeho otrasný výrok. Dokonca aj fáma o jeho rokovaniach s Ficom mu len pomohla v očiach časti verejnosti.

Hnevá ma, ako sa zvrhla  brutálna smrť mladých ľudí…

Čo všetko sme schopní zneužiť? Výroky niektorých ľudí ma skutočne hnevajú – a a to ten mladý novinár a jeho priateľka neboli z môjho okruhu známych. Ľudia, uvedomujete si vôbec podaktorí, čo píšete alebo hovoríte? Ja uvažujem nad tým, ako sa cítia pri tomto cirkuse okolo ich smrti ich najbližší. Matka toho novinára vyzerala hodne zranene, mama tej Martinky sa snaží dávať energiu do boja za spravodlivé doriešenie veci. Ale málokto rozumie tomu, koľko síl taký boj v tomto chlieve spravodlivosti človeka stojí…

Úprimne som rada, že Kotleba za tie nehorázne slová na Matoviča podal trestné oznámenie. Niekde musíme nastaviť hranicu patologickému správaniu.

Takže, ešte raz ďakujem, pán poslanec Kotleba, v mene všetkých, ktorí sa s tým Matovičovym výrokom nestotožňujeme.

Záverom…

Za oknom teraz nadránom u nás husto sneží, svet je opäť bielobiely. Aspoň na povrchu.

A tak symbolicky – pretože keď prídeme autobusom k ceste „pod kopec“, tak tú čarovnú bielosť vystrieda blato a vyschnutá tráva. Málokto by veril, že sú aj také čisté a bielobiele miesta v tej chvíli.

Zaoberáme sa politikmi, ich intrigami a dopadajú na náš život. A pritom nevidíme veci, ktoré sú pre nás ďalekosiahlejšie.

Ale dnes večer dám pár slov tak naozaj. Sú ako vzdialené vesmírne svety – už kdesi existujú, ja o nich viem, ale vy ich ešte nevidíte…

Elena  Predná Hora, 15.3.2018