otvorene

V čom spočíva hrozba migrácie? A aký je rozdiel medzi hrozbou a rizikom? Vyjadrím sa presne k tej téme.  Pretože o týchto veciach treba hovoriť. A hovoriť znovu a znovu, aby sme ich nebrali ako samozrejmosť. Pretože zľahostajnieť znamená prestať sa brániť…

Takže dnes pokračovanie včerajšieho blogu.

Bezpečnostné služby riziká migrácie signalizujú a signalizovali…

To treba objektívne povedať úvodom. Ibaže ich hlasy nebola vôľa počúvať – i dnes sú nevypočuté, ktovie prečo, však?

Štatistiky sú neradostné – z tých oficiálnych sa kvôli „politickej korektnosti“ stáva fraška. Aj tak sú však viac ako varovné. Napríklad nemecká spolková kriminálka uviedla v máji minulého roka údaje o štvornásobnom náraste počtu osôb v riziku možného terorizmu. Dôvody – dám to prehľadne do schémy.

Prvým z dôvodov je, že do Európy prichádzajú nepreverení a aj nepreveriteľní ľudia, vzhľadom na množstvo prichádzajúcich migrantov by ich previerky trvali niekoľko rokov (odborné odhady sa pohybujú okolo 8 až 10 rokov, ale oni sú tu teraz).

Mnohí z nich prichádzajú zradikalizovaní už sem

• časť z nich prichádza priamo už radikalizovaná svojimi pôvodnými náboženskými názormi,
• ďalšia časť je „kúpenou silou“ radikálov, ktorí v Afrike robia nábor.

Nie každý z nich útočí hneď, mnohí sa zdanlivo usadia, civilizujú sa, vzdelávajú a pracujú – a „čakajú na svoj veľký deň“. Medzičasom vychovávajú aj deti, v rovnakej nenávisti voči západnej civilizácii.

Druhým z dôvodov je, že do Európy prišli už predtým migranti, ktorých druhé a tretie generácie sú nespokojné. Napriek snahe o ich začlenenie do spoločnosti sa mnohí títo ľudia nezadaptovali, majú bariéry jazykové, v pracovnom začlenení, sociálne a hlavne kulturálne. Aj bez novoprichádzajúcich migrantov je – a ešte len bude – s týmito generačnými nespokojencami spojených rizík viac ako dosť. Bezpečnostní analytici vo vzťahu k nim hovoria o rizikách. V minulom blogu som spomenula vyjadrenia bezpečnostného analytika Iva Samsona vo vzťahu ku migrácii. Uviedol práve ku už tu narodeným generáciám migrantov, že časť z nich sa neadaptuje, nechcú sa zmieriť s európskym spôsobom života, preto sa cítia v Európe cudzo a túto kultúru nenávidia.

AKO chce riešiť Európa problémy s nimi?

Koľko migrantov dokáže Európa reálne prijať?

Koľko z toho množstva tu už je?

Ako a kedy nastaví Európa hranicu tým ostatným?

Toto sú otázky, na ktoré nikto akoby nechcel hľadať odpoveď.

Riešenia štýlom „veď to nejako pôjde, keď už sú tu“ zjavne nefungujú. Veľká časť migrantov zostáva nezamestnaná (zamestnateľná vôbec?), nezačlenená do európskej spoločnosti, a neochotná sa do nej začleniť.

Toto už nie je riziko, ale hrozba.

Rozdiel riziko – hrozba…

Kým riziko je potenciálna možnosť, ktorá nastať môže a nemusí, hrozba je možnosť reálna, a je to len otázka času, že kedy nastane.

Slovne je rozdiel pochopiteľný ako „ak“  a „keď“.

Hrozba je väčšia, ako si podaktorí uvedomujú…

Áno, z rizika sa stáva hrozba. Ak sa tvárime, ako porážame islamský štát, nuž je dobré vidieť aspoň článok

https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/evropa/evrope-hrozi-novy-masivni-priliv-uprchliku-varuje-osn_473149.html

Je možné pohnúť z Afriky či Ázie oveľa väčšie masy, časom sa táto možnosť bude už len zväčšovať, pretože chýbajú opatrenia na zastavenie nekontrolovaného populačného rastu. Pred časom som o tom písala blog, zo 7 miliárd ľudí reálne Zem dokáže podľa vedcov uživiť iba 3, takže je to život na dlh a hra o čas.

Všetko v živote má svoje hranice, musí mať – dokonca aj vesmír, údajne. Takže aj schopnosť spoločnosti investovať do „neviditeľných stratených solidarít“.

Záverom…

Áno, čas zjavne pokročil k ránu a ceste do práce. Tie neviditeľné stratené solidarity dopoviem nabudúce…

A hej, je čas pravdivo si zodpovedať otázku, prečo sa o týchto problémoch verejne nehovorí.

Elena  Predná Hora, 4.4.2018

K diskusii: Ach, „odvážny“,, „odvážny“, keby si bol naozaj Odvážny, podpísal by si sa menom. Ako ja.