Dnes ma odviezli policajti. Krátko popoludní.
Poviem vám o tom viac.
Tak teraz to viete, keď som vám to prezradila…
Rýchlosť šírenia informácií v dnešnej spoločnosti sa prudko znásobila.
Takže už krátko po streľbe na americkej škole sme sa dozvedeli o tom čine. Kedysi by trvalo celé mesiace, kým by sa k nám doplavili loďou podobné informácie, ak vôbec. Dnes nás zaplavujú podrobnosťami v rýchlom slede. Prestávame vnímať ich silu, berieme ich už len ako oznamy (veď čo, tretia streľba v poradí v priebehu týždňa na amerických školách, čo je na tom zvláštne? Jedným uchom dnu a druhým von – 10 mŕtvych? čo už – ľahostajnieme).
Zmenila sa aj naša schopnosť posudzovať závažnosť informácií. Väčšina ľudí pokladá za podstatnejšie malé udalosti, ktoré sa stanú v ich okolí, ako veľké veci, ktoré sa odohrajú v inej časti sveta. A väčšina ľudí si radšej prečíta informácie oddychové, zábavné, „povrchové“, ako informácie, ktoré vyžadujú ich aktivitu, vyjadrenie postoja, „idúce do hĺbky“.
Zároveň si niekedy nedostatočne uvedomujeme, aké fragmenty pravdy sa nám mediálne podsúvajú. Lebo čiastková informácia nás kamsi smeruje, má v nás vyvolať nejaký pocit, postoj, buduje v nás nejaký múr…
Filtrovať ich dokážeme len do určitej miery.
Podsúvajú nám tak často polopravdy, či úplné klamstvá.
„Mamu berú policajti“
Dnes ma odviezli policajti. Krátko popoludní – len tak-tak som dokončila ovocný šalát. Šla som s úsmevom. Kika zahlásila, že odfotí ako nasadám do auta, policajti ma odvážajú a nahodí to na fb.
To je fakt. Odvážali ma.
Niekedy sa to stáva. Teda konkrétne mne občas. Pracovne, pravdaže, k výsluchu obete. Takže ma potom aj doviezli, zhruba po dvoch hodinách.
Vždy máme len úlomky informácií…
Zdanlivo pohoda pri písaní? Ani zďaleka, v tejto chvíli. už nie.
K tomuto nič nedodám.
Elena Predná Hora, 19.5.2018
Celá debata | RSS tejto debaty