otvorene

Vtip z dnešnej Pravdy, že by malo postačiť na možnosť kandidovať za prezidenta u nás nie 15 000 hlasov občanov, ale len 5 hlasov, začína na Slovensku nadobúdať podobu tragikomickej reality. Prezidentských kandidátov nám utešene pribúda. Ja teraz nejdem kritizovať žiadneho z nich, počkajme si ešte, kto sa vyrojí za sladkou vôňou prezidentského kresla. Dnes pohovorme radšej (zasa raz, a okrem iného) o tom prezidentovi, ktorého tu ešte máme.

A poviem vám aj o chlapovi, ktorý ma dnes rozplakal.

Koniec je nový začiatok…

Na to, aby sme volili nového prezidenta, musí súčasný prezident odísť. No práve.

Bývalí prezidenti poberajú doživotne rôzne výhody – a ja si kladiem otázku v súvislosti s tým, či si skutočne pán Kiska zaslúži od národa takúto skladačku. Mal by verejnosti jednoznačne preukázať, ako to bolo s tými kauzami, vyvrátiť podozrenie – inak by sme ho mali z funkcie odvolať ešte pred ukončením jeho prezidentovania. A bez akéhokoľvek prezidentského dôchodku.

A tiež si kladiem otázku, či by nemali byť postihnuté za doterajšiu niekoľkoročnú nečinnosť vo veci preverenia výdavkov prezidenta na prezidentskú kampaň niektoré príslušné štátne inštitúcie, napríklad Ministerstvo financií. Lebo podozrenie z porušenia sumy výdavkov malo podľa mňa byť riešené podaním trestného oznámenia bezodkladne.

Pri preukázaní neoprávnených výdavkov by mal pán Kiska byť nielen sankcionovaný ale aj opustiť okamžite prezidentský post.

Pre mňa je to zásadná otázka. Neobstojí výhovorka, že to je za pár do nových prezidentských volieb. Lebo ja čestnosť pokladám za veľmi dôležitú životnú hodnotu – a prezident by mal podľa mňa byť v tomto smere morálnym vzorom.

Chlap, ktorý ma rozplakal…

Nie často ma nejaký chlap rozplače. Dnes ráno sa to ale naozaj stalo. Slzy mi stekali po lícach – a poviem vám o tom viac. Čo ma tak radostne rozplakalo? Komentár Alojza Baránika: Čo treba spraviť pre nastolenie právneho štátu. Napísal ho pár dní dozadu. Hovorí v ňom o potrebe sankcií za pochybenia u sudcov a prokuratúry pre nastolenie práva a právneho štátu u nás. Bolo by to naozaj potrebné – a som rada, že to niekto odborne zdatný konečne nahlas pomenoval.

Cez deň som si poplakala zas a znovu…

Doľahol na mňa Deň detí – bolo mi zúfalo smutno za mojim synom. Ešte dva týždne neodkladných povinností mám, potom schudnem do tej jeho mikiny a… Viem, že musím vydržať. Nepomohlo však dnes nič, ani že si rozmažem tiene (maľujem sa len výnimočne). Zámer sveta ma veselil – uvedomila som si to, keď som počula svoju naj… pieseň tretí raz. Cestou z tej školskej oslavy som odmietla odvoz kolegu – cítila som potrebu ísť mestom pešo. A hej, v prachu cesty ma čakal môj dnešný prekrásny srdiečkový kameň.

Dívala som sa naň a plakala som. Môj synček, moja láska. Nie, dnes som to skrátka nedala.

Niekedy všetko, čo potrebujeme, je láskavý šepot vo svete, ktorý kričí…

Elena   Predná Hora, 1.6.2018

P.S.: Ach, áno, fotky sú moje.

.