otvorene

Život nám pomáha pochopiť čo je v kom, akí sme my, aj kto je okolo nás. Poviem pár slov o tom, aj o smútku a strate, ktorý pozná každý nás, o smutnej kosatke – a aj o ministerke zdravotníctva v SR, pravdaže, aj o nej…

Tak.

Príbeh o smutnej kosatke Tahlequah…

Smútiaca kosatka Tahlequah dnes práve jedenásty deň – od minulého utorka – nesie na hladine vody svoje mŕtve mláďa. Bolo to prvé mláďa v skupine 75 kosatiek po troch rokoch a zahynulo krátko po narodení z neznámych dôvodov. Táto správa sa dnes objavila v denníku Sme, v origináli bola uverejnená včera ráno v Seattle Times

https://www.seattletimes.com/seattle-news/environment/a-mother-orcas-dead-calf-and-the-grief-felt-around-the-world/

Vedci majú obavu o Tahlequah, hľadajú spôsob na jej záchranu, lebo svoj smútok nemusí prežiť…

Príbeh o smutnej kosatke?

Je v skutočnosti i príbehom o smutných kosatkách.

Hovorí o kriticky ohrozenom živočíšnom druhu. Vypovedá o tom, ako ničíme Zem a život na nej. Vedci poukazujú na problém v rozmnožovaní kosatiek,  ktoré sa dramaticky zhoršuje, ich plodnosť je narušená.

Ako dlho ešte v prírode prežijú? A ako dlho ešte prežije ľudstvo pri takomto bezohľadne ničivom správaní?

Príbeh o smutných kosatkách?

Je v skutočnosti i príbehom o smútku a strate u zvierat.

Odborníci sa nezhodujú – niektorí hovoria o skúsenostiach so smútkom rôznych druhov zvierat pri strate mláďat či iných blízkych členov stáda. Iní varujú pred „poľudšťovaním emócií“ zvierat, vraj to nemožno vnímať ako ľudské pocity. Nuž, mnohým nie je príjemné uvedomiť si, čo asi prežíva krava, ktorej odnímu a zabijú teliatko, aby získavali viac mlieka…

Naozaj si myslíte, že zvieratá necítia bolesť, že nesmútia, alebo že ich možno bez zábran utĺkať,  lebo  „je to len zviera“?

Príbeh o smútku a strate u zvierat?

Je v skutočnosti i príbehom o zvieracej súdržnosti a vzájomnej podpore.

Hovorí o zdieľaní – Tahlequah pomáhajú v nesení jej mŕtveho mláďaťa i ostatné kosatky – striedajú sa s ňou, keď je unavená. Ak sa mláďa ponorí, ponoria sa poň pod hladinu a nesú ho na hladine neustále.

Kosatky dokázali, že sú súcitné, súdržné, zdieľajúce. Ľudia sa od nich majú čo učiť…

Príbeh o súdržnosti a vzájomnej podpore u zvierat?

Je v skutočnosti i príbehom o tom, ako veľmi chýba zdieľanie a vzájomná podpora nám, ľuďom…

Zdieľanie – to je pre mňa najcennejšia vec v živote a v akomkoľvek spoločenstve. Ak mám po svojom boku niekoho, kto so mnou zdieľa dobré i zlé, dokážem zvládnuť všetko. A za najcennejšiu schopnosť človeka pokladám schopnosť byť oporou v zlých časoch.

Život ma naučil chápať, ako veľmi sú cenní práve takí ľudia.

Sme ako Tahlequah – cítime bolesť pri strate…

My, mamy detí mŕtvych v dôsledku pochybenia lekárov, sme vyzvali túto spoločnosť na zmenu v prístupe v mene spravodlivosti pre naše deti, aj záchrany života vašich detí. Oslovili sme otvoreným listom premiéra – ten rozoslal list MZ SR a MS SR. MS SR dodnes neodpovedalo. MZ SR poslalo oparagrafované vyjadrenie, aby sme v prípade nespokojnosti požiadali poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nápravu stavu – žiadosť sa podáva v písomnej podobe, ako nás poučila pani ministerka. Čuduje sa niekto z vás, že prestávame veriť takémuto štátu a ideme podniknúť ďalší krok – verejný protest?

Kto z vás si myslí, že by sme mali napísať nemocniciam žiadosť o nápravu stavu v prípadoch našich mŕtvych detí ???!!

A tak sa pýtam – kto z vás je ako tie kosatky?

Kto z vás je dostatočne súcitiaci s našou bolesťou, odvážny a zdieľajúci, aby sa postavil k nám? Ktosi pripravil o život naše deti svojou nezodpovednosťou a a nás vedie peklom – namiesto priznania si chyby a ospravedlnenia bezohľadne argumentujú, že veď ešte máme ďalšie deti, či dokonca, ako v prípade môjho syna, že život človeka s postihnutím je menej hodnotný ako život človeka zdravého. Ako by ste sa cítili, keby takto argumentoval vrah vášho dieťaťa???!!

Kto z vás bude mať odvahu podporiť náš boj za spravodlivosť a príde sa k nám postaviť v rámci nášho verejného protestu o dva týždne???

Záverom…

Nie, nie je to len príbeh smutnej kosatky.

Myslím, že žiadna múdra prednáška ani odborná kniha nám nepovie o živote toľko, ako príbeh Tahlequah…

Elena   3.8.2018

P.S:: Pre tých, ktorí si naivne myslíte, že taká primitívna odpoveď  nie je možná, je – prikladám v prílohe druhú stranu listu pani ministerky zdravotníctva, ktorý nám bol doručený ako jej oficiálna odpoveď mailom v pondelok 30.7.2018 a písomná dnes.