Komédia bola kedysi pod týmto názvom, pamätáte? Ale tento môj blog komediálny žáner rozhodne nie je.
Ak cítite horúčavu dračích plameňov a zdá sa vám, že lietajú úlomky skál – nie, nezdá sa vám to.
Tak poďme…
Zakaždým, keď sa objaví nejaký článok o našich deťoch, nájde sa nejaké indivíduum, ktorý tie matky uráža. No a dosť. Ja som sa tejto téme venovala už viackrát a písala som, že niektorí by mali radšej svetre párať, ako vypisovať svoje názory do diskusií. Nuž ale zjavne si moje slová nevzali k srdcu. Odteraz to nenecháme tak, budeme medializovať ich profily, aby ste vedeli akých ľudí máte medzi svojimi známymi. A podaktorých zažalujeme – ak si myslíte, že prezývka „kvetinka“ či „zora gemera“ vás ochráni pred trestným stíhaním, nuž musím vás sklamať, prevádzkovatelia diskusných fór vydávajú polícii údaje rýchlo a ochotne.
Rocky Barbora – hviezda diskusných fór…
Titulok by vyzeral skvelo – poviem vám pravdu, realita už menej. Tá osoba si dovolila urážať matku mŕtveho dieťaťa bezdôvodne v diskusii – a ja k nej nebudem mierna.
Úroveň diskusných príspevkov diskutérky je totiž rovná úrovni profilu. Nebudem posudzovať pravopis, aj keď v dnešnej dobe automatických úprav slovníka by to už mohol početné gramatické hrúbky eliminovať. Na úroveň diskusie, žiaľ, automatická úprava nie je. Stačí sa pozrieť v pluske.sk na článok s názvom Mikuláš hľadal malého Sebinka (†3). Nie som doma, som v nebíčku a diskusiu k nemu – a môžete si spraviť názor sami.
Obvykle urážlivé vyjadrenia prejavujú podaktoré menej schopné zdravotníčky, ktoré sa v tých pochybeniach a nekvalite samé nájdu (tie šikovné a čestné nám dokonca viaceré podpísali petíciu, priznávajú že samé nesúhlasia s tým, čo sa v zdravotníctve deje) – ale radšej nejdem špekulovať o profesii, ktorou sa dotyčná diskutérka zaoberá, podľa toho profilu.
Ako vidíte, som ešte stále mierna…
Mnohých to oklame, lebo si myslia, že neviem byť iná. Ale viem.
Jedna z veľmi cenných vecí, ktoré som pochopila naozaj nie tak dávno, je poznanie, že nie je umenie byť dobrý, keď ste dobrý. Je umenie byť dobrý, keď ste zlý. Presnejšie ak nespraví chybu niekto bezchybne kráčajúci životom, tak je to normálne. Ak nespraví chybu niekto, kto sa už párkrát potkol a potom dokáže vykročiť rovno, tak to je malý zázrak, úžasná vec.
A rovnako nie je umenie byť milý, keď ste krotký človek. Ale oveľa cennejšie je, ak dokážete byť tornádo, a nie ste. Lebo je vám jasné, že by som vedela byť ďaleko razantnejšia, však?
Sme to my, obete, kto prináša obete…
S teplotou som cestovala do Bratislavy, za pani ombudsmankou Stavrovskou, lebo chcem aby podala sťažnosť proti Slovenskej republike za porušenie Opčného protokolu. A rovnako za ministerkou zdravotníctva, za ministrom spravodlivosti, na stretnutie s pani komisárkou Patakyovou…
Dnes sme oslovili ohľadne stretnutia ministerku Sakovú – lebo aj o policajtoch a vyšetrovateľoch sa pri riešení prípadov úmrtia našich detí dá povedať kadečo – a mala by to počuť najmä ministerka.
Ako k tomu prídeme ja i ostatní rodičia detí mŕtvych vinou lekárov, že my musíme vynakladať čas, energiu a peniaze na to, aby sme sa dovolali spravodlivosti, aby vôbec tento štáte videl, že nám bolo ublížené???!! Tí, ktorí zavinili smrť našich detí, spokojne sedia doma a následky svojich činov nechali na nás. Štát chráni ich ľudské práva, veď sú to chudáci páchatelia.
Stačilo. Chceme rovnosť práv.
Elena 7.12.2018
Celá debata | RSS tejto debaty