otvorene

Kadečo nám nanosil Mikuláš. Nadšene podotýkam, že okrem iného nám privliekol na Slovensko niečo, čo sa týka nielen pána Lajčáka, ale nás všetkých. Čo nemajú nikde inde vo svete – nahlas pomenujem, v čom sme takí svetoví. Poviem vám aj o niekom, komu Mikuláš priniesol naozaj veľkolepú vec. Porozprávam vám aj príbeh pani Bibiany, ktorá sa včera pridala k nám, skupine Otvoreného listu premiérovi.

Prezradím tiež, čo priniesol Mikuláš včera mne (no áno, u nás chodil Mikuláš len včera, lebo predvčerajšok som strávila bratislavsky rozcestovane).

Práva pre Lajčáka…

Novú pracovno-právnu kategóriu – permanentne odchádzajúci, či „odchádzanie bez odchodu“. Asi sme zasa raz svetoví. Čože vravíte – že to nebol Mikuláš, čo si spravil z pracovno-právnej legislatívy trhací kalendár a výsmech z občanov, ale náš pán prezident??? Aha, tak nič, vidíte – zdalo sa mi aj čudné, že by sem Mikuláš takú nehoráznosť  ako je „demisia bez demisie“ trepal.

Ale dosť žartov – mali by sme sa postaviť všetci za pána Lajčáka. Ide tu o porušovanie jeho práv. Predstavte si, že by ste boli na jeho mieste, že dáte výpoveď v práci a zamestnávateľ vám mírnix-dírnix povie, že on si rozmyslí či a kedy ju dostanete. Vyzývam Inšpektorát práce a ústavných právnikov, nech sa niekto z nich pozrie na tú podivuhodnú inštanciu, akou je v SR legislatívne vymedzenie demisie a jej realizovanie pánom prezidentom v praxi. A rovnako neexistuje ani inštitút späťvzatie demisie – je to jednoducho neplatný právny akt.

A situácia potvrdzuje presne to, čo si ja hovorím od smrti syna opakovane a opakovane – „to čo za fušeri zostavujú na Slovensku zákony“??? Nerozumiem, prečo nie je stanovené, do akej doby musí prezident demisiu prijať, lebo pochybujem, že mu ju zákon umožňuje aj odmietnuť. Nuž veď vidíte akých politikov si vyberáme – jednoducho treba dať všetko do zákona.

My, otvorenolistoví…

Mikuláš predsa nosí veľkolepé veci – tak ako Anke, Deniskovej mame. Dostala včera krásny dar Osudu – vyjadrenie ohľadne prešetrenia jej prípadu, potvrdilo pochybenie vo vyšetrovaní celého prípadu, a pôvodne uzavretý prípad Deniska s prasknutou lebkou a postupu nemocnice vo veci sa znovu prešetruje. Anička je láskavý človek, prežila smrť svojich dvoch detí a ide životom s úžasnou pokorou. Veľmi trpela tým, že sa jej páchateľka nedokázala čestne ospravedlniť a šíriacich sa rečí – rozumiem tomu, i mne bolo veľmi bolestne z nečestného správania páchateľky.

Mám ju moc rada a úprimne sa teším s ňou.

A našej skupinke, ktorá sa rozrastá, priniesol Mikuláš novú členku, pani Bibianu, ktorá – ako uvádza –  je tiež obeťou pochybení lekárov. Povie vám svoj príbeh…

Príbeh pani Bibiany…

V máji 2017, presnejšie 3.5.2017 – ako píše v popise svojej zlej skúsenosti v zdravotníctve Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – pani Bibiana absolvovala operačný zákrok na Kramároch, po ktorom sa ale jej stav zhoršil. Nikto to podľa jej popisu nekontroval a neriešil, dokonca počas 2 dní nemali ani žiadnu vizitu, lebo lekári mali voľno a službukonajúci lekár ju nerobil. Zúfalá pani Bibiana až 11. mája na vizite tak žiadala o ultrazvukové vyšetrenie panvy – lekár jej ho  vraj vykonal až na dohovor kolegu. Celý ten prípad mal viacero skutočne pozoruhodných okolností – pani Bibiana totiž prizvala políciu, kvôli podozreniu, žer pán doktor nie je v celkom triezvom stave. Údajne skúška dopadla negatívne, no pani Bibiana pochybuje o správnosti jej výsledku, nakoľko pri nej nebola prítomná – a tvrdí, že u dotyčného lekára bolo alkohol cítiť z dychu, a bolo to zjavné aj z jeho správania. Šla celú svoju situáciu konzultovať s prednostom kliniky a div sa svete – zrazu bola potrebná reoperácia. Vzhľadom na to, že už jedla, museli operáciu posunúť na druhý deň – pani Bibiane medzitým do večera začala odtekať z brucha krv, viac ako pol litra. Mala život ohrozujúci stav, hrozilo zlyhanie orgánov, nebola však ani na JIS a nechali ju samú na izbe. O pooperačný katéter sa nikto nestaral, preto nastalo krvácanie do brušnej dutiny a sepsa. CRP mala zistené pred druhou operáciou v hodnote 600! Pri reoperácii jej odstránili aj vaječníky, kvôli údajným zápalovým zmenám a cystám. Pritom predoperačné vyšetrenia boli v poriadku a nevykazovali žiadny zápal, rovnako ani cysty – čo preukazuje aj gynekologická dokumentácia.

Po prečítaní správy z hospitalizácie s prekvapením zistila, že podľa záznamov dostávala analgetiká, čo nie je pravda – pretože ako vysvetľuje, je alergička. K tomu jej ešte diagnostikovali Candidu albicans a Staphylococus aureus (to sú nemocničné nákazy, o nich som ja písala už opakovane varovne v mojom blogu, napríklad http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2016/11/09/otvorene-8-hanba-slovenska/,

takže to zrejme získala v nemocnici, dokonca aj diverkulitídu, ktorou nikdy netrpela. Úradu pre dohľad tiež popisuje situáciu, ako počas hospitalizácie jej raz v noci sestra šla podať dve fľaše ATB, ktoré neboli určené jej – ktovie ako by to bolo dopadlo s ňou, keby sestru neupozornila sama – veď je alergička.

A koniec príbehu? Samozrejme, ako to už býva na Slovensku zvykom, nemocnica si žiadnu chybu nepriznala – a doteraz pani Bibiane nikto z nemocnice ani slovo ospravedlnenia nepovedal.  Schválne som z príbehu pani Bibiany, samozrejme s jej súhlasom,  uviedla aj niektoré podrobnosti, aby bolo jasné zdravotníkom, že či bolo v liečbe všetko v poriadku.

Zatiaľ je pani Bibiana odkázaná na svoj „subjektívny pocit“, keďže prešlo 13 mesiacov odkedy zaslala stoj podnet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – a stále čaká na ich stanovisko.

Nuž, je na pováženie aj situácia ohľadne Úradu pre dohľad – zjavne je nutné, aby tento úrad bol síce nezávislý, ale rozhodne kontrolovateľný. Aj čo sa týka kvality vyjadrení konzultantov, aj čo sa týka časových lehôt na riešenie podnetov. Musí rešpektovať legislatívne vymedzené lehoty, aby sa čakanie na posudky nestalo nekonečným príbehom.

Čo nadelil Mikuláš mne…

Tri noci bezoddychového písania, predvčerajšia „Blava na otočku“ a  mi včera nadránom nadelili horúčku (prekvapivo, ja som chorá len výnimočne), s ktorou som sa po príchode z práce zložila najskôr do vane plnej voňavej horúcej vody (to je môj liek na všetko – na nepohodu, na únavu, na sklamanie, na bolesť) a potom do postele. Mikuláš pridal nejaké mätové keksíky od detí, to sú jedny z mála keksov, ktoré občas zjem. Ale deň predtým v Blave (zazelenanej trávou, no hlučnej a zaprášenej ako vždy) mi strčil pod nos v malých zapadnutých potravinách pri buske krásne snehobielo kvitnúce narcisy (ach, isteže, som taká romantická duša, že som nežne a pozorne črepník vliekla k nám do hôr). Viem byť vďačná Osudu za také maličkosti, naozaj zo srdca.

Záverom…

Nuž, kadečo nadelil včerajšok – je to skutočne pestrá zmes, však? Aj život tak nadeľuje…

Elena   7.12.2018