otvorene

Poľský bitúnok prezentovali médiá tento týždeň, dookola a dookola.

Poviem pravdu, nepozerala som to, ani nepočúvala cielene, ale náhodne sa mu dostávali úlomky tých správ. Kým podaktorí sledovali, kam všade poľské mäso putovalo – niektorí boli vystrašení, iní nahnevaní, mne táto časť správy bola ľahostajná. Hovädzie mäso nekupujem, doma ho nejeme. Ani v reštaurácii si ho neobjednávame.

Mňa dávala dole iná vec. Nemohla som sa dívať na tie zúbožené zvieratá, ako empatik som sa zakaždým až vnútorne roztriasla tou ich bolesťou. (A to som mala som ťažké posledné dni, ticho som v sebe nariekala, neprestajne, už dávnejšie som nebola tak až na hranicu života smutná. Uvedomujem si, ako mi Zámer sveta cápe po prstoch, aby som sa konečne pustila. Aj nadávok som použila toľko, ako počas celého roka predtým nie  – no tak nadávam, beztak som kdesi na ceste k môjmu projektu úplne stratila dôveru k ľuďom, mykla som plecom.). No i napriek vlastnému zúfalstvu ma hlboko otriasalo to utrpenie kráv. Čo za obludy sa takto dokážu správať k živým tvorom? Moc súcitím s ich bolesťou. Nie, nie, nie, o tejto časti príbehu nemôžem ani písať.

Chcem ale poukázať na to, ako sme sa stali nesvojprávnymi vazalmi EÚ. Dnes popoludní médiá priniesli správu o tom, že my nemôžeme zakázať dovážať z Poľska mäso, aj nakazené, dokonca zdraviu nebezpečné, pokiaľ nám to nedovolí Európska komisia (EK). Neviem veru, koľko sa toho chorého mäsa doviezlo na Slovensku. Lebo článok v SME s názvom Slovensko podľa Matečnej nemôže zakázať dovoz poľského mäsa je zmätočný. Pri obrázku hovorí o dovezených 600 tonách, v texte o 600 kilách. Nuž, je to veľký rozdiel, zrejme ide o tých 600 kíl. Ale podstata je rovnaká – komusi tu ohrozili zdravie.

No hurá, hurá, hurá, nech žije EÚ – presne to je spolok, ktorý sme potrebovali.

To kedy sme stratili svojprávnosť rozhodovať na vlastnom území o tom, aby sme chránili zdravie našich obyvateľov? A my nemáme právo rozhodovať o tom, čo tu dovezieme, alebo nie?

A aby sme boli v obraze – rozhodovať o tom, čo smieme urobiť, v EK nebudú do pár hodín, ale v najbližších týždňoch si prejdú bitúnky. A potom až rozhodnú. Pokojne sa to môže vliecť pár mesiacov. No to by to mohlo byť toho nakazeného mäsa naozaj aj tých 600 ton. Však kšefty sú kšefty, vždy sa nájdu ľudia bez morálnych zábran.

Záverom…

Ujsť od tejto témy sa mi žiada. Tak čo rýchle a pekné na záver? Naozaj úprimne sa teším na knihu Zvířata v prekladu, ktorú som si kúpila, včera mi prišla, je o autistickom pohľade na zvieratá, ktorý je oveľa vnímavejší ako náš – ale ešte ju len idem čítať.  Tak otvorme nejakého Hellingera – lenže za nami môže byť niečo naozaj iba vtedy, keď zároveň hľadíme dopredu a očakávame to ďalšie, čo bude nutne nasledovať…“

No, hm, presný zásah ako vždy, viac k tomu nedodám.

Elena   2.2.2019

.

.