Zápisky psychiatra 1. – Presne ten milujem. . .

Sedela ticho, s pohľadom sklopeným k zemi. V tmavomodrom tričku pôsobila smutne. Čímsi mi pripomínala líšku z Malého princa, a rozhodne to nebolo len tými zlatočervenými vlasmi. Neodpovedala, len prikývla na otázku, či je tu prvý raz. Akoby ani nevenovala pozornosť mojim slovám.

Ozvala sa vo mne profesionálna unudenosť, či urazenosť? Nejaká depresia isto, dýchla na mňa spoza rohu diagnóza.

No pohľad jej šedomodrých očí bol zvláštne silný.

Namiesto úvodu anamnézy vyšlo zo mňa: „Môžem Vás ponúknuť kávou?“

Pokrčila plecami. „Ďakujem, kávu nepijem“.

Vyskočil som a začal náhlivo prehrabávať v poličke s čajom a kávou. „Mám zelený a bazovo-citrónový čaj…“

Konečne sa pousmiala. „Bazovo-citrónový? Presne ten milujem…“

A tak som varil čaj.  V čakárni iste sedí pár pacientov, ale azda i ja mám právo na šálku čaju, nie?

Nikdy som si neuvedomil, že ten bazový čaj rozvoniava tak nádherne. Jeho vôňa prenikala do všetkých kútov pracovne.

Poďakovala, oči sklopené k čaju.

„Môžem vám ponúknuť cukor“? napadlo mi ešte vylepšenie.

Pozrie? Nie.

„Ďakujem, nie, pijem ho len s medom, alebo s malinovým sirupom“ znela tichá odpoveď.

„No tak mi povedzte niečo o sebe“ povedal som s ponechaním obrovského priestoru na vyjadrenie.

Pomaly si upila z čaju.

„Som tu, lebo, … no lebo…“ zaváhala.

„Cítite smútok?“ povedal som navádzajúco.

Zavrtela hlavou.

„Tak azda nepohodu, únavu, vyčerpanie?“ skúmal som ďalej, upíjajúc horúci čaj.

„Nie, no teda občas áno“ zaznelo.

A odmlčala sa. Ja tiež.

Namiesto príznakov depresie, ktorú som ešte ani nezdiagnostikoval, som začal loviť jej príčiny.

„Máte nejaké problémy v práci? Zdravotné ťažkosti?“ sondoval som.

„Nie, to nie, ja, viete, ja…“ pohľad  náhle opäť zdvihla „ja chcem byť spisovateľkou…“

Na velikášske bludy to nevyzerá, napadlo mi automaticky, jednoducho oblečená, nenamaľovaná, správanie prirodzená, nič melodramatické.

„Spisovateľkou, vravíte? A napísali ste niečo?“ opýtal som sa opatrne.

„Pravdaže“  i to malé pousmiatie ju rozžiarilo, „napísala som, ale kamarátka mi vraví, že som sa určite zbláznila, ak to chcem uverejniť. Tak si to chcem overiť, či naozaj …“

 

Elena   20.2.2019

 

P.S.: pokračovanie nabudúce…

Iskričky 7. – Naozaj je našou najväčšou hrozbou Rusko?

14.08.2026

Podivný príbeh o Ukrajincoch v Poľsku a výroku hodnom zamyslenia, ktorý na námestí vo Varšave verejne vykladala ukrajinská aktivistka, zverejnil tento príspevok https://www.facebook.com/reel/2042166787174083/?s=single_unit Poliaci podľa nej nemajú na Poľsko monopol. Zaujímavý názor, že? Aby sme sa nakoniec od nich nedozvedeli, že ani Slovensko nemá monopol na Slovensko. Už [...]

Iskričky 6. – Ako by som Dobrovodského návrh vylepšila. . .

13.08.2026

Ombudsman robí výborný krok v prospech ľudí, alias zdravotných poistencov https://www.hlavnydennik.sk/2026/08/13/dost-bolo-obvolavania-lekara-vam-vyberie-poistovna-ombudsman-prichadza-s-velkou-zmenou Pacient dnes často dostane výmenný lístok a potom obvoláva ambulancie jednu za druhou. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský chce, aby túto povinnosť prevzala zdravotná [...]

Iskričky 5. – Dojemný príbeh. . .

12.08.2026

Dojemný príbeh nám predkladajú médiá, aby sa hnev ľudí voči páchateľom útoku na taxikára v Seredi zmiernil. Je to účelové, a navyše ľuďom pri tom „cukrovaní koláčika“ klamú. Budem úprimná. Nie je to najdesivejší prípad, s ktorým som sa v poslednej dobe stretla, no niektoré príbehy zostávajú utajené očiam verejnosti. Tento prípad sledujem, lebo ako [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,478
Celková čítanosť: 12378931x
Priemerná čítanosť článkov: 3559x

Kategórie

Archív