otvorene

Aby nahlasovali nedostatok personálu. V štýle „Nekrič na sestru, nahlás ministerstvu“. Výzvu spustilo Lekárske odborové združenie (LOZ) a Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA).

Celá táto výzva stojí na veľmi zvláštnych nohách – teraz sa na ne dobre pozrime.

Začnime tým, s čím možno súhlasiť, lebo toho nie je veľa. Ide o vyjadrenie šéfa LOZ (lekárske odbory), že

to, ako dopadne pacient, ktorý vstúpi do ambulancie alebo do nemocnice, záleží nielen od kvalitných liekov a špičkových prístrojov, ktoré na Slovensku máme, ale aj od toho, koľko a aký personál sa stará o tohto pacienta.

Nepochybne áno. A nie je to v poriadku. Lebo  to AKÝ nie je o písaní pacientov ministerstvu, ale o robení poriadku v konkrétnych nemocniciach – ľuďmi, ktorí sú za to platení v nemocniciach – primármi, riaditeľmi. Nie je argument, že je zdravotníkov málo, tak majú právo robiť chyby, či nesprávať sa slušne. Lebo sú preťažení. Páčilo by sa im, keby takýto argument začali používať aj iní

• vodiči autobusov, ktorí by hala-bala meškali, však je ich málo a sú preťažení,
• učitelia, ktorí by hulákali po deťoch a niektoré hodiny by ani neučili, však je ich málo a sú preťažení,
• či robotníci pri pásoch, vyrábali by nepodarky – napríklad autá, však je ich málo a sú preťažení.

Lebo na mnohých miestach sú ľudia preťažení, často i viac ako sestry – a veru za nižšie platy.

Zaujímalo by ma, ako by sa zatvárila taká zdravotná sestra, ktorá po fb vypisuje, že nemá nikto právo sa súdiť so zdravotníkom pri pochybení, lebo ich je málo a sú preťažení,  keby jej tak po zakúpení auta – nepodarku povedal robotník, že však je predsa preťažený, tak akú kvalitu výrobku by chcela.  A to by jej ani nezabil dieťa, len predal nekvalitný výrobok…

Poďme teraz ku druhej časti výroku – KOĽKO personálu sa o pacienta stará.

KOĽKO má mať presné smernice, pokiaľ viem tak dokonca pre jednotlivé typy oddelení.  Takže sa pýtam na rovinu, prečo touto akciou niekto zasa raz chce nechať spraviť špinavú robotu za seba pacientov?

Prečo sa zdravotníci samotní a ich odbory nesnažia jasne pomenovať problém kompetentným  inštitúciám – majú presný prehľad na rozdiel od pacientov kde a koľko pracovníkov chýba. Majú aj svoje odborové združenia, ktoré by tiež mali nahlasovať porušenia v rámci ochrany práv svojich členov. Najskôr písomne ako podnet ich nadriadenému, primárovi a riaditeľovi,  prípadne rovno Inšpektorátu práce, Ministerstvu zdravotníctva, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aj Odboru zdravotníctva VUC (a ten by dokonca mohol pozastaviť licenciu, ak zariadenie nenapĺňa personálne a odborné limity).

Namiesto toho  pokrikujú po pacientoch, aby to nahlasovali oni.

Ach, nie, nie je to ani zďaleka všetko, čo chcem k tejto téme povedať. Takže pokračovanie k téme v nasledujúcom blogu…

Elena  12.3.2019