otvorene

Pútavý článok v denníku Pravda s nadpisom Fico nemohol, Kiska môže? „Nezávislý“ prezident propaguje svoju stranu ma v minulom týždni rozosmial. To ako vážne si niekto myslí, že pán Kiska môže akúkoľvek stranu spropagovať?

Najnovšie vykladá, ako „sme vyhrali voľby“ – pre Čaputovú je podľa mňa ten chlap naozaj „danajským darom“, lebo ešte viac zhoršuje jej pozíciu v očiach jej nevoličov. Je to skrátka človek, ktorý nepotrebuje žiadnu opozíciu. Myslím, že práve spôsob, akým terajší pán ešteprezident postupuje, ho z môjho pohľadu znedôveryhodňuje viac než čokoľvek, čo by mohli povedať alebo spraviť jeho politickí súperi.

A otvorene hovorím, že nápad zakladať politickú stranu v situácii, kedy mu očividne hrozí trestné stíhanie za jeho vlastné skutky z minulosti, je skutočne trápny. Hovorí to o tom, ako málo je pán Kiska v kontakte s realitou. Prieskum agentúry Focus, realizovaný v závere marca 2019, hovorí o takmer polovici respondentov, odmietajúcich predstavu zotrvania pána odchádzajúceho prezidenta v politike. On sám sa vidí v budúcnosti vo funkcii premiéra. No už len to by nám chýbalo…

A zasa len o tom prevzatí moci tára, ktoré som už minule jasne sparagrafovala.

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/02/23/o-5-ked-prezidentom-nie-je-zena/

Vlastne je to celé o dôveryhodnosti…

Už v minulom blogu som spomenula, že je to veľká téma pre mňa osobne – a zjavne je to veľká téma celospoločensky. Mali by sme mať na čele niekoho, komu naozaj môžeme veriť. Pretože ideme do naozaj nie ľahkých čias – nielen Slovensko, ale celosvetovo. Spomaľovanie ekonomiky nastáva, nech už si to nazýva kto chce, ako chce. Prichádza to v situácii, kedy Slovensko má bilanciu z môjho neekonomického pohľadu vonkoncom nie úžasnú –

• brexit zrejme vyženie domov nejakú kôpku ľudí,
• čoskoro – od roku 2022 – by sme mali začať splácať pôžičku, ktoré sme si vzali, aby sme mohli požičať Grécku,
• od roku 2023 končia eurofondy, a vznikne potreba vyfinancovať u nás množstvo projektov, aby vôbec mohli pokračovať,
• starnutie populácie, prepojené s relatívne vysokým percentom nezamestnateľnej populácie,
• z môjho pohľadu nie kvalitná situácia života obyvateľstva – zlá zdravotná situácia obyvateľstva a pritom zlý stav zdravotníctva, zlé cesty, nízke mzdy, vysoké ceny a životné náklady, rastúca korózia a anómia v spoločnosti, pokles životnej úrovne strednej triedy, ktorá v každej fungujúcej spoločnosti je garantom sociálneho zmieru,
• a zbrojenie, šialené spolubratské zbrojenie, ktoré nám spôsobilo už v tomto roku výrazný schodok v štátnom rozpočte, práve pri ňom sa teraz pristavím.

Informáciu priniesol denník Pravda

https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/507471-splatka-stihaciek-poslala-slovensky-rozpocet-do-hlbokeho-minusu/

a ak si pozriete ekonomické ukazovatele, dostupné bežne na internete, uvidíte, že v minulom roku sa hrdo znižovaný deficit zvýšil značne. Podľa spomenutého článku sa medziročne zvýšili výdavky štátneho rozpočtu o 22% na 4,243 miliardy eur, hlavne v dôsledku splátky za vojenské lietadlá, ako uviedlo MF SR.

Naozaj si myslím, že tých, ktorí tieto americké krápy schválili a objednali by mali postaviť pred súd a objednávku okamžite zrušiť. Lebo okrem tých predražených lietadiel, by sme od roku 2023 mali na krku i americký vojenský personál pre ich údržbu. A o tom, že americkí vojaci sú skutočným obohatením pre krajinu, v ktorej sa nachádzajú, píše napríklad článok z 13.4.2019 podľa správy TASR

https://svet.sme.sk/c/22098585/vojak-z-usa-dobodal-na-okinave-japonku-potom-spachal-samovrazdu.html

Podľa spomenutého článku sa obyvatelia ostrova Okinawa, kde sa incident stal sťažujú na prítomnosť amerických vojakov, údajne kvôli ich hlučnosti a trestnej činnosti.

A tak to dnes poviem otvorene a priamo – nič viac nám ku šťastiu na Slovensku nie je treba, len Kisku za premiéra a amerických vojakov v rámci „zmluvy o obrannej spolupráci“.

Viem, čo pán Kiska naučil mňa…

Je jedným z mojich veľkých učiteľov o dôveryhodnosti.

Naučil ma toho veľa.

Že nie každý, kto sa tvári ako nezištne pomáhajúci slabým a bezmocným, tak skutočne robí.

Že nie každý, kto sa oháňa anjelskými krídlami, je anjel.

Že nie každý, kto sa tvári ako slušný človek, je slušný človek.

Záverom…

Komu môžeme naozaj veriť je zásadná téma.

Nikomu?

Elena               15.4.2019