Založ si blog

Srdcom 7. – Prakticky filozoficky. . .

Sivé mraky dnes putujú oblohou. Tma ich cestu prichádzajúcim večerom halila pred našimi zrakmi, no napriek tomu putujú ďalej, vytrvalo, ich cesta zotmením nekončí. Ach, kde je koniec ich cesty? Nikde, však? Tak už konečne rozumiete, prečo milujem oblaky? Jasné sloboda a voľnosť, a hnanie neviditeľnou silou – no zároveň mi dávajú nádej, že existuje niečo nikdy nekončiace…

Hej, dnes mám filozofickú večernú hodinku. Možno je to tým, že intenzívne cítim dych osudu, viem že v tejto chvíli zasa niečo posúva tým ním určeným správnym smerom. Cítite tiež dych osudu v niektorých chvíľach jasne a intenzívne? Jeho závan je vtedy ako oblaky, ženúce sa oblohou.

 

Dych osudu…

Kladiem si občas otázku, či existuje vôbec niekto, kto dych osudu vníma tak zreteľne ako občas ja. Neviem, žeby ani nie?

Možno je to tým, že mňa musí Zámer sveta ťahať za ruku v niektorých chvíľach, postrkávať, aby som sa pohla. Nedôvera a minulosť má v tom rolu. No úvahu, ktorú mi nahodila koincidencia v blogu Srdcom 6. o prijatí minulosti, teraz nedám, možno nabudúce – otvoríme inú koincidenciu cez náhodne otvorenú knihu. No dobre.

„To, ako sa niekam dostávame, určuje zároveň, kam sa dostaneme  a akí sa tam dostaneme.“

Cesta okľukou cez pustatinu“ to hovorí kniha o osude, ako inak. Príbeh o židovskom národe, ktorý Boh viedol 40 rokov cez pustatinu z Egypta – ukazuje, že skutočným cieľom bola cesta sama, tie skúšky. A až ľudia, ktorí žili, milovali, zažili bolesť, sú potom schopní čítať Písmo pokorne.

Pre mňa táto koincidenčná myšlienka je potvrdením správnosti presvedčenia, že len čestné konanie nás vedie správne, že je dôležité konať čestne a „belieť“. Až keď sú naše úmysly čestné a srdce čisté, dovolí nám osud vykročiť k niektorým veciam. A belieme nie kvôli tomu, aby Boh plnil naše priania, ale aby sme zmúdreli natoľko, že my príjmeme pokorne, úctivo a vďačne jeho smer, pretože je naozaj najlepšou verziou nášho príbehu…

 

Boh nie je predavač pizze, nefunguje na základe našej objednávky…

Nás vystavuje skúškam – toto poznanie nás učí sa dívať na Boha s pokorou. Vystavovanie skúškam sú prirodzené iniciačné udalosti, ktoré nám Boh dáva do cesty, aby sme „zbeleli“ – toto pochopenie nájdeme azda v každej múdrej náuke. Je to i o Cheironovi, ktorý musí byť najskôr zranený, aby sa stal sám liečiteľom. A je to i šamanské poznanie, šaman je človek s hlbokými jazvami. Je to cez „zlo“ k dobru, povedali by sme zjednodušene.

Cesty osudu sú zvláštne, však?

 

Kam teraz vedie osud mňa?

Otvorím ešte nejakú knihu koincidenčne. No, Zámer sveta je zjavne rozhodnutý dnes na mne ešte popracovať – prezradím vám, čo mi dohodil?

„Prečo ešte stále nemáš istotu, že tvoja nová cesta je dobrá? Veď JA som s tebou stále. Azda to necítiš? Ale ty to potrebuješ vedieť.“

Nejdem sa strápňovať tvrdením, že to nie je pravda. Je vo mne hlboká úcta k Zámeru sveta, to naozaj cítim, viem, že to so mnou myslí dobre a chápem, že to tu riadi on a nie ja. Aj konštelácie u Honzu ukázali, že sa veci úžasne skladajú a viem, čo to brzdí – môj strach. Dívala som sa, ako podupáva môj projekt, môj dvojplameň sám prikráčal až ku mne, asi ma už pozná za tie veky. Zastal pri mne, prikročila som k nemu. Je to zvláštny pocit, moja konštelačná zástupkyňa ho vystihla slovami „tu som doma, tu patrím“. A keď som tam ja stála? Sladká, priezračne čistá melódia, a žiarivé biele svetlo v mojom vnútri.

I tak čosi vo mne osudu vydesene šepká – verím, že to bude dobré, ale daj mi to na papieri, a s pečiatkou, s  pečiatkou prosím.

 

Oblaky v noci…

Keď sa vrátim k tomu úvodnému obrazu oblakov putujúcich nočnou oblohou – ich cesta vtedy nekončí. Plynú stále ďalej. A nočnou cestou vnímajú veľkoleposť vesmíru, práve ten pohľad na hviezdy a vzdialené svety v nás prehlbuje úctu, pokoru.

Aj nás osud vedie temnými chvíľami, je to ako cesta oblakov nocou. Cesta temnými časmi nás učí vidieť s pokorou a úctou. A tak sme opäť pri tej ceste okľukou cez pustatinu – Zámer sveta nás vedie ako Boh židovský národ, dookola, kým nepochopíme…

„To, ako sa niekam dostávame, určuje zároveň, kam sa dostaneme  a akí sa tam dostaneme.“

 

 

Elena    21.4.2019

 

P.S.: Dnešné prednohorské oblaky plynúce podvečerom. Fotografie z nášho balkóna (moje, pravdaže).

Kvapky srdca 5. – Život ako počasie. ..

15.09.2019

Nedeľa ako vytiahnutá z rozprávky so šťastným koncom – zaliata slnkom, s bezoblačnou modro-modrou oblohou. Človeku sa ani veriť nechce, že by mali prísť o dva dni mrazy. Ale tak to chodí viac »

Kvapky srdca 4. – Aspoň jeden strom. . .

14.09.2019

Ste človek prírody a vidieka, alebo človek mesta? Možno si teraz poviete, že ste človek mesta a pritom aj prírody. Hm, to je veru pravdepodobné – veď i „mešťania“ si kus prírody uchovávajú viac »

Kvapky srdca 3. – Lunter sľúbil nové cesty, ale. . .

14.09.2019

V revúckom okrese sa rozbehla oprava ciest. Konečne, povedia si mnohí – však to lepenie dier na cestách bolo neefektívne a po mesiaci bol stav rovnaký, ak nie horší. Niet sa čo diviť, že viac »

matovic, heger, olano

OĽaNO stratifikáciu podporí, dáva si však podmienku

18.09.2019 12:07

Zároveň vyzvali poslancov Smeru, aby návrh vlastnej ministerky Kalavskej podporili.

KDH / Alojz hlina / Anna Verešová /

Novou tvárou KDH sa stala Anna Verešová

18.09.2019 12:00, aktualizované: 12:30

Nezaradená poslankyňa Národnej rady (NR) SR Anna Verešová bude v budúcoročných voľbách do NR SR kandidovať za mimoparlamentné KDH.

peňaženka, peniaze, eurá

Viac v peňaženke. Nezdaniteľné minimum sa zvýši

18.09.2019 11:50

Nezdaniteľná časť základu dane sa od budúceho roka zvýši z 19,2-násobku na 21-násobok sumy platného životného minima.

USA-SECURITY/SNOWDEN

Snowdena sa pokúšala naverbovať ruská FSB, ten ponuku odmietol

18.09.2019 11:50

V rozhovore pre agentúru Interfax to potvrdil ruský právnik Anatolij Kučerena, ktorý v Rusku zastupuje Snowdenove záujmy.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,269
Celková čítanosť: 2669938x
Priemerná čítanosť článkov: 2104x

Kategórie