otvorene

Po našom minulotýždňovom stretnutí s premiérom sa médiami valili informácie o jeho ráznom  vyhlásení, že má nastať v zdravotníctve náprava.

Nevyjadrovala som sa k tomu, lebo moja dôvera má teraz pevné hranice – presvedčia ma len činy, nie akokoľvek pekné slová. No páčilo sa mi, že rezort spravodlivosti i zdravotníctva začali konať v prospech zmeny zmenou konkrétnych zákonov. Veľmi si cením, že minister Gál cíti i ľudskú účasť s nami, lebo to na človeku vidíte, že do niečoho dáva srdce, alebo koná len formálne, lebo musí – a z jeho strany tam to srdce je. Páčilo sa mi tiež, že premiér na stretnutie s nami prizval i ministerku zdravotníctva a riaditeľa UDZS SR, aj zástupcu ľudskoprávneho výboru. Myslím, že kompetentní si uvedomili nutnosť situáciu riešiť.

Pretože obetí pochybení lekárov pribúda. I dnes médiá priniesli správu, že koleno operovali nejakému  pánovi v Nitre – ibaže omylom údajne to zdravé, takže namiesto vyliečenia má teraz problémy s obomi kolenami. Druhou z dnešných správ, prepojených s pochybeniami lekárov a tiež aj s Nitrou, je správa, že opäť obvinili dve lekárky v prípade Sebinka – jeho príbeh som popísala v mojom blogu opakovane, napríklad

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2017/09/12/riesenia-3-sebik-tu-uz-nie-je/

Sú teraz obvinení 4 zdravotníci. No tým sa dlhá a boľavá  cesta za spravodlivosťou nekončí. Opakované ničenie chlapčekovho hrobu, ako aj prostredníctvom sociálnych sietí realizované psychické deptanie Dominiky – Sebinkovej mamy v čase smrti syna tehotnej v 7. mesiaci  s dcérkou, ktoré prebiehalo dokonca počas pracovnej doby priamo z krízovej linky MPSVaR SR, vyhrážky, zneužitie osobných údajov dieťaťa nemocnicou – toto všetko, čomu bola rodina doteraz vystavená, je len slabým odvarom toho, čomu sú obete vystavené v rámci vyšetrovania a súdneho konania. Dôverne to poznám, zažila som to pri ceste za spravodlivosťou pre svoje dieťa. Nemôžem povedať, že som tým peklom prešla, prechádzam tým stále. Nie je pre mňa ľahké udržať sa v racionálnom tóne, nabudúce prezradím o tom viac.

Teraz dám  záverom zasa raz niečo koincidenčné, tak náhodne nenáhodne otvorme nejakú knihu. „Je ťažké alebo ľahké milovať? Ale kto to nedokáže, nič nezíska. Láska je skutočne všetko, o čo stojí usilovať sa.“  Dobre, to je také prvomájové, to nejdem rozoberať. Radšej dajme ešte nejaký ďalší citát z inej knihy.  „Nádhera spočíva v predstave krásy, toho čo sa vám páči, pocitovo vás napĺňa – to si myslia ľudia. Nádhera však môže byť i to, čo vám je dané mimo vášho chcenia, a proste to je a pôsobí na všetko zvonku i zvnútra. To je Božské pôsobenie.“  No počkajte, dám do tretice nejakú knihu. „Pravé nie je dokonalé ani nedokonalé, je to jednoducho pravé.“

Pobavil ma tento tajný dialóg Zámeru sveta so mnou, mne to, pravdaže, celé dáva význam. Presne o tom som dnes popoludní uvažovala asi pol hodiny – ako by som mala problém veriť niekomu teraz, komukoľvek – a ako by som si spravila presný zoznam ideálnych vlastností. No potom ma Zámer sveta večer usadí jednou vetou. Naozaj ma rozosmial, lebo je to hlboká pravda – ak je niečo pravé, potom je dokonalosť nepodstatná, lebo je to dokonalé pre nás.

V konečnom dôsledku je to naozaj o pochopení, že jediná správna cesta je hlboká dôvera v Zámer sveta a prijatie toho, čo prináša.

Elena   2.5.2019