Počuť kroky blížiace sa k môjmu pracovisku o šiestej ráno je neobvyklé, klienti tak skoro nechodia.
„Je tam jež, na ceste“ – to sa vrátilo moje najstaršie dieťa z cesty do svojej práce. Som hrdá, že moje deti sú súcitné a vnímajú utrpenie každej živej bytosti. A nelení sa im prejsť pár desiatok metrov späť a zavolať ma k ježkovi.
Ježko, živý ježko, uprostred cesty, schúlený zúfalo do klbiečka, jeho jedinej chabej obrany v dnešnom desivo krutom svete mesta. A tak sa stalo, že som ráno o šiestej kráčala ulicou popri mojom pracovisku s pichľavým klbkom na igelitke od domu k domu – ktorý z nich má nekosenú trávu? Tam by sa mal dobre. No trávniky boli vysekanú nakrátko.
Bezradne som zastala. Kam s ním? No Osud bol k ježkovi priaznivý, pán prechádzajúci popri mne na bicykli sa po chvíli vrátil a ponúkol sa odniesť ježka do „Kúpeľov“, lokality za Revúcou, kde je príroda. Aj to hneď spravil.
Ježko má skrátka dobrého anjela strážneho…
Povedzte, nebol to dobrý začiatok dňa, v ktorom začíname vzdelávanie o súcite?
Ani jeho pokračovanie nebolo horšie. Cestou z obedňajšej prestávky som poslúchla tichý hlások intuície, a na vzdelávanie som dorazila s novou knihou Brené Brown s názvom Čeliť divočine. Je moc zaujímavá, ale ktorá z jej kníh nebola?
O súcite hovorí, popri inom, pravdaže – to je pre mňa hlavná téma dneška aj zajtrajška, vzhľadom na to vzdelávanie.
I o dôvere, ako dôverovať iným či sami sebe – súhlasím s jej názorom. Aj ja si myslím, že dôverovať možno len človeku, ktorý je „s pevným chrbtom, mäkkým hrudníkom a divokým srdcom“ – reálne spoľahlivý a dostatočne integrovaný, no zraniteľný, láskavý, schopný robiť správne veci namiesto ľahkých, rýchlych a zábavných.
Tiež o tom kniha píše, ako je pre nás dôležité patriť niekam, nie zapadnúť niekam – zapadneme, ak sme takí ako ostatní a je im pritom jedno, či tam sme, patríme niekam, ak nás prijímajú takých, akí sme a je pre nich naša prítomnosť dôležitá. Je skrátka rozdiel, či sme niekde len preto, že prekonávame strach z osamelosti, alebo či sme tam preto, že sme naozaj videní a prijímaní
Hm, súcit je veľká téma. A hej, mám súcit so sebou, doanalyzujem tému nabudúce, som unavená a beztak sa zajtra ešte k téme dozviem hŕbu zaujímavých vecí…
Elena 3.7.2019
Celá debata | RSS tejto debaty