K dušičkám kráča čas, jeseň kraj halí,
k bolesti zo straty sa cítime malí,
spomienky na blízkych nesieme v srdci,
noc závoj rozkladá, zas vyjú vlci,
aj sĺz prúd valí sa sťa potok dravý
a márne veríme, že to čas spraví,
celý kraj temnie a tma nás chladí,
kde sú tí, ktorých máme tak radi???
V oblakoch šedastých kŕdeľ vrán letí
a my tu prosíme za svoje deti
– nech je im dobre kdesi tam v diali,
bez nich sme zostali stratené v žiali,
sú v našich myšlienkach deň čo deň stále,
a hoc aj vyrástli, stále sú malé.
Stúlené v náručí znovu ich máme,
veď kde je lepšie ako v náručí mame???
K dušičkám plynie čas, tratí sa v diale,
v dušiach je nádeje svetielko malé,
srdcia sú plné lásky a nehy,
nech ruže premostia rieky Styx brehy.
Prevozník, pozdrav ich a k nám nech prídu,
zas v čase všechsvätých s nami sa zídu,
tú krátku chvíľu nech pobudnú s nami.
Hej – a daj odkaz im – ľúbia vás mamy…
Elena 15.10.2019
Celá debata | RSS tejto debaty