Kupovala som si dnes v skorom ráne notebook.
Ach, tie moje výbery – mala by som si povzdychnúť sebakriticky. No poviem aj pouvažujem teraz o nich. Prezradím aj, ako v živote meníme kritériá výberu…
Nuž, tak.
Notebook som kupovala vlastne už včera…
Ale nenašla som ho nikde. Nebol dostupný. Ráno som sa naň rozhodla aspoň ešte raz pozrieť – a zrazu ho jedna firma ponúka cez objednávku – objednala som ho bez zaváhania.
To je koniec príbehu – ale porozprávam ho teraz od začiatku.
Kupovať notebook pre seba som plánovala už dlhšie, vlastne vždy keď som ťahala od detí požičaný veľký a ťažký ntb so sebou na vzdelávačky, aby som po večeroch mohla písať. Taký nositeľný, malý a ľahký si vyberiem – vzdychala som v duchu zakaždým. Raz som ho aj šla kúpiť. Prišla som do predajne, kam bežím zakaždým, keď potrebujem niečo počítačovo-usbkľúčovo–mobilovo zachrániť.
Aký by mal byť ten notebook – znela otázka. No predsa biely, bola moja odpoveď. Bol biely a bol pekný, no nakoniec som ho nekúpila, lebo som necítila pri pohľade naň nič v srdci. Nuž, ak je niečo navonok pekné, nemusí to byť to pre nás správne – pri mojich voľbách v živote sa riadim srdcom. Počítačovo zdatní by si v tejto chvíli nepochybne vzdychli, že kus rozumu by pritom nezaškodilo. Veď na parametre tiež prihliadam potom, dodávam upokojujúco. Tá skúsenosť ma na hodne dlhý čas odradila, prestala som hľadať – a vláčila som so sebou rezignovane veľký ťažký požičaný notebook, alebo som si namiesto písania po večeroch niesla knihu na čítanie.
Ten pravý notebook môjho srdca ma objavil minulý štvrtok. V Poprade sme s dcérou šli do obchodu s počítačmi pozrieť usb pre ňu. Pritiahla ma akcia ntb, jeden z nich presne, zaujal ma farbou. Nie, vôbec nebol biely. Dokelu, veď ja som hľadala len biele – ale vnútorne ma tento akosi hlboko zaujal, oslovil moje srdce. Doma som hľadala ntb presne v tejto farbe, s dobrými parametrami bol – ale nebol dostupný.
Zvyšok príbehu už poznáte…
Ach, áno, potom som objednávala aj knihy dcére Kike ku Vianociam. Silnú koincidenciu mi k tomu Zámer sveta prisunul, nemám ju ešte stále predýchanú – ale to už je iný príbeh…
Elena 27.10.2019
Celá debata | RSS tejto debaty