Dnes sa ľudia rozchádzajú rýchlo a lacno. Možno aj prirýchlo a prilacno. O to horšie, ak sa tak rozídu národy.
Pred 27 rokmi odhlasovali poslanci rozpad Československa. Bolo to tesné – rozdelenie prešlo iba o dva hlasy. Bolo to 25.novembra o 13 hodine a 21 minúte.
Ticho oficiálne pretrváva po celý deň okolo dnešného výročia, mnohí ho zrejme ani nezaznamenali. V tejto chvíli dám k tomu pár slov aspoň ja.
Ešte predtým ale úprimne prezradím, že som nielen rusofilná, ale aj čechofilná – takže v záujme svojho duševného zdravia nečítajte tí, ktorí neznesiete názorovo odlišné myšlienky. Aby sa vám nepriťažilo…
Pre istotu dôkaz aj fotografický hneď v úvode – ruská i česká literatúra sú moje srdcovky, rada čítam knihy v češtine – práve dnes mi prišli knihy z českého antikvariátu, Frýbovú i Durella mám hlboko v srdci a Zámer sveta ma moc potešil, že som tieto knihy získala.
Rozpad Československa…
V každom zmysluplnom a zdravom vzťahu je to tak – musia obaja partneri
- naplno a úprimne po celý čas snažiť sa o jeho budovanie,
- podporovať sa vzájomne, priať jeden druhému dobro,
- dôverovať si a môcť si dôverovať,
- voči partnerovi cítiť úctu a hrdosť na neho,
- mala by byť rovnováha medzi tým, čo berú a čo dávajú.
Položme si otázku, ako to bolo s nami, v našom spoločnom štáte teda?
Zaujímavé skutočnosti k tomu pripomína článok v linku
Ja tomu článku dávam skutočne za pravdu. A prejdime si body toho funkčného vzťahu, ako sme ich plnili
- naplno a úprimne sa po celý čas snažiť o jeho budovanie
Kým Česi sa cítili Čechoslovákmi, majú radi Tatry a chodia tu mnohí dodnes, nám bola podsúvaná idea malých poctivých Slovákov okrádaných zlými Čechmi. Už v roku 1988 sa hovorilo zo strany vtedajšej slovenskej politickej reprezentácie o tom, že vývoj neskončil a dôjde ku zmenám. Realita spoločného štátu s predstavou, ktorú sme potom my Slováci chceli vytvoriť v štýle akejsi voľnej federácie, bola jednoducho nerealizovateľná – lebo úplne narúšala predstavu spoločného záväzku.
Každý vzťah je záväzok. Ja som človek hlbokých záväzkov a vzťahov s pevnými koreňmi, takže moja predstava vždy bola, že jediný partner a jeden vzťah má byť na celý život. A že by sme mali záväzok, ktorý prijmeme, udržovať so cťou – preto by sme mali záväzky prijímať po zrelej rozvahe a zodpovedne. Som človek, ktorý dokáže stáť pri partnerovi v dobrom aj v zlom, a neuhýba od zodpovednosti. Snažila som sa týmto popisom uchopiť tú myšlienku, čo mi prekážalo na našom národnom postoji – a presne v tejto chvíli sa mi to podarilo uchopiť – to je ono, že ak jeden buduje vzťah spoľahlivý a pevný a druhý sa správa ako bez záväzkov, tak to je o neprijímaní zodpovednosti za vzťah. Neprijímali sme spoluzodpovednosť za vzťah s Čechmi, taká je pravda.
- podporovať sa vzájomne, priať jeden druhému dobro
Podaktorí Slováci mali – a aj dodnes majú – vo vzťahu ku Čechom súperivý typ myslenia. Rozpad Československa pokladá mnoho z nich za správny, je s ním spokojných podstatne viac Slovákov ako Čechov. Nuž, je oveľa ľahšie niečo rozbiť ako to vybudovať – to platí podľa mňa v každom vzťahu, a tak je to aj medzi národmi. Výskum k tomu popisuje tento článok
Cením si v živote spoluprácu a aj ľudí, ktorí dokážu zjednotiť sily na budovaní niečoho zmysluplného. Život mi dáva za pravdu – potvrdilo sa to i pri zjednotení síl nás, matiek OLP, dosiahli sme zmenu k lepšiemu v slovenskom zdravotníctve a pre všetkých nás prospešnú. Tak je to i vo vzťahoch – i keď vieme byť sami, mať vedľa seba niekoho spoľahlivého, s kým sa dokážeme navzájom podporiť v ťažkej chvíli, znamená v živote výhru. Rovnako je to v pracovnej oblasti – rozvíjam spoluprácu, vzdelávacie projekty nastavujem tak, aby sa mohli s nami vzdelávať aj iní, naše pracovisko je spolupracujúcou inštitúciou, čo môžu potvrdiť všetci, ktorí nás poznajú v praxi. Nie som osamelý hráč, nemám strach z konkurencie, snažím sa iných podporiť a nie im klásť polená pod nohy. Nemám pocit, že by spolupráca potláčala jedinečnosť, práve naopak, umožňuje rozvinúť potenciál všetkých pri vzájomnej podpore.
Podľa mňa schopnosť spolupracovať svedčí i o kvalite spoločnosti. Ak krajina dokáže spolupracovať s okolitými štátmi, je to vždy zmysluplnejšie, ako keď navzájom stavajú bariéry. A my a Česi – to bola pre nás výnimočná príležitosť na blízku spoluprácu – máme podobnú reč, so žiadnym iným susedným štátom nemáme toľko spoločného a nemohli by sme tak jazykovo a kulturálne kompatabilne vytvoriť spoločný štát s nikým iným. Myslím, že prepojenie oboch kultúr bolo obohacujúce. Česi majú mnoho krásnych umeleckých diel – filmových i knižných, ktoré máme radi, však? Dodnes, keď idem do Česka, počúvam reakcie od úplne neznámych ľudí, aká je slovenčina krásna a správajú sa mnohí voči mne nezištne láskavo. Je pravdou, že menej rozumejú slovenčinu ako my češtinu, niektoré naše slová im robia ťažkosti, no ich postoj voči nám je pozitívnejší ako niektorých z nás voči nim.
- mala by byť rovnováha tým, čo berieme a tým, čo dávame
Partnerstvo nie je o tom, že chcem vyťažiť z toho druhého čo najviac pre seba – je o tom, že aj vkladám, že mu dávam svoju lásku, čas, pozornosť. Vo vzťahu je dôležité nezištné dávanie, niekedy dá viac jeden a inokedy druhý. No celkovo musí byť to, čo dávam partnerovi a čo od neho dostávam, približne v rovnováhe, ak má vzťah byť zdravým vzťahom.
A naše postoje v spoločnom štáte boli veru o tom, že sme stále zaujímali postoj, ako oni získali viac na spoločnom štáte i na jeho rozdelení, a snažili sme si urvať viac a ešte viac. Taký postoj jednoducho nie je dobrý pre spoluprácu.
- voči partnerovi cítiť úctu a hrdosť na neho,
Partneri nemusia byť rovnakí, ale musia mať úctu voči sebe. My sme v spoločnom štát mali odlišnú štartovaciu pozíciu – poľnohospodárske Slovensko a priemyselnejšie Čechy mohli pokojne tvoriť harmonický celok, keby sme sa večne neporovnávali. Byť menej priemyselný pritom znamenalo mať viac prírody, možno čistejšie životné prostredie. Odlišnosti môžu byť obohacujúce, ak sme múdri.
- dôverovať si a môcť si dôverovať
Tam, kde jeden sa snaží brať a nie aj rovnocenne dávať, nie je ochotný investovať do toho druhého svoju lásku, pozornosť a čas, v skutočnosti neberie ohľad na záväzok, preto tam nemôže existovať dôvera. No a my sme sa správali málo dôveryhodne – najskôr sme sa ťahali o pomlčku – spomínate si na to?
Viete, len zrelá osobnosť s kvalitnou vzťahovou väzbou zvládne mať vo vzťahu intenzívnu blízkosť a hlbokú intimitu. Ostatní tvoria len také vzťahy–nevzťahy. A my vo zväzku s Čechmi sme sa správali rovnako ako – vzťahovo-nevzťahovo.
Záverom…
Kde by sme boli, keby sme neboli rozbili (pardon, rozdelili) spoločný štát? Ktovie. Nenabádam vás teraz ku zmene a znovuzjednoteniu tých našich štátov – veď načo aj?
Lebo podľa mňa význam v živote majú len kvalitné a zmysluplné vzťahy, nie fraška, cirkus, dráma či divadlo v štýle vzťahu-nevzťahu. Zrejme sme na tie pravé vzťahy ešte podaktorí nedorástli…
Elena 25.11.2019
Celá debata | RSS tejto debaty