Na okrese prehodnocovali kádre. Jano? Veď ten doviedol do krachu už štyri podniky – povedal tajomník pre priemysel. Tajomník pre ideológiu dodal zmierlivo – však sa popri tom už hádam niečo naučil, nie? A tak dali Janovi riadiť piaty podnik…
No dobre, možno sa nevolal Jano, ale inak všetko úplne sedí…
Otázka znie, kto je Janko? To vám teraz prezradím, pravdaže – a najlepšie hneď, na úvod.
Ako hovorí inžinier Lukášik „Nuž to je história. Skúste si ale predstaviť, že s takýmito vedomosťami bude pán Beblavý riadiť akýkoľvek rezort…“
Sociálny a dôchodkový systém, zasa raz…
Nepremyslené zmeny v sociálnom a dôchodkovom pilieri spôsobujú, že mnohí ľudia doň dávajú čoraz menej ochotne. Lebo – povedzme si rovno – stal sa ryžoviskom pre vychcancov bez morálnych zábran, ochotných získať na úkor kohokoľvek. A tak sa nám do neho namnožili paradoxné situácie, ako matky na materskej, ktoré za jeden deň fiktívnej zmluvy mohli následne hrabať tisíce eur, či ako ľudia platiaci si vypočítavo ako súkromníci minimálne odvody, no nakoniec im štát prilepší „minimálnym dôchodkom“, vianočným a zvýšeniami ako „sociálne biednym“ oveľa viac ako tým, ktorí po celý čas zodpovedne pracovali a platili štátu.
Poctivo pracovať a zodpovedne platiť dane a odvody sa v tomto štáte akosi nevypláca – nie je to správne nastavený systém. Pre sociálny a dôchodkový systém platí podľa mňa to, čo i v živote – treba vedieť pomenovať veci pravým menom, a je nutné chápať, že solidárnosť musí mať tiež svoje hranice – ak ju niekto zneužíva, nie je to solidarita, ale zneužívanie systému.
To, že systém nefunguje dobre, a že bude fungovať vzhľadom na demografické i ďalšie špecifiká čoraz horšie, je môj názor. Nejdem teraz ale analyzovať chyby prvého piliera, to by bolo nadlho – a zbytočne, jediným správnym riešením je v ňom zvýšiť zásluhovosť a odlíšiť striktne medzi vypočítavcami a medzi tými, ktorí naozaj sú chudobní. Pozrieť sa chcem na to, akú má bežný občan alternatívu, ak toto prehnané solidarizovanie s vychcancami ho prestane baviť. A poviem to rovno, dokopy nijakú.
Zaujímavý rozhovor na túto tému poskytol pred časom inžinier Lukášik,
ktorý uvádza ako príklad nespravodlivosti v sociálnom a dôchodkovom systéme, že pracujúci, ktorý nemá dieťa má rovnaké odvody do poisťovne, hoci rodič s dieťaťom má dodatočné náklady a nemôže tieto peniaze dať do spotreby, trebárs kúpiť si luxusný automobil. Ale keď jeho dieťa vyrastie a nastúpi do práce, bude živiť aj dôchodcu, ktorý dieťa nemá. Ak spočítate všetky náklady a dodatočné príjmy spojené s dieťaťom, stále vám vyjde, že rozdiel je 1:2 v prospech bezdetného pracujúceho. Tento problém bol voľakedy riešený cez známe dane starého mládenca. Pripomínam to len preto, aby ste vedeli, akí odborníci vo vláde riešia tento systém – a že to nie je v prospech zodpovedne pracujúcich rodín.
Tento nepochybne rozhľadený pán má v tom článku mnoho zaujímavých myšlienok – napríklad Často čítam, že demokracia je o schopnosti kompromisov. Mne takéto vyjadrenie skôr pripadá, že sa za chrbátmi občanov dohodneme, koľko tebe a koľko mne… Alebo Pokiaľ spoločnosť je založená na nenávisti voči reálne vzdelaným ľuďom, schopným vytvárať produkty a služby potrebné pre spoločnosť s pridanou hodnotou, dovtedy osveta nemá žiadny význam…
Článok je zaujímavý aj tým, ako
- pripomína, že sa nám tu pán Beblavý neocitol ako Majka z Gurunu v štýle „teraz spadol z oblakov“ – naopak, má bohatú politickú históriu – práve Beblavý ako štátny tajomník v spolupráci s vtedajším ministrom Kaníkom riadili rezort pri prijatí zákona o dôchodkovom starobnom sporení,
- bol zostavený podľa vzoru z Chile, ktorý obstál celosvetovo ako jeden z najhorších, a predstava, že občania odborne rozhodnú o svojich vkladaných peniazoch je smiešna – uvádza príklad Marky z Hornej Dolnej, ktorá je dojička a po rannom dojení si sadne za počítač a prebehne všetky dostupné investičné stránky, aby získala prehľad o vývoji na svetových burzách,
- uvádza, že prijímanie zákona sa v NR SR odohrávalo bez znalosti veci a kvalitnej dlhodobej vízie – štýlom „bavili sa slepí o tom, kto z nich lepšie vidí“,
- Inžinier Lukášik v spomenutom článku uvádza, že už v roku 2002 na medzinárodnej konferencii vo svojej práci Bude z občana SR nevoľník odvádzajúci povinne desiatok modernému feudálovi v podobe správcu dôchodkového systému ? poukázal, že riešenie, ktoré prijal minister Kaník a štátny tajomník Beblavý skrýva v sebe tento typ ekonomickej redistribúcie, ktorý on osobne nazýva „inštitucionalizovanou krádežou, alebo korupciou, ak chcete. Kradnem, ale podľa zákona“. Poukazuje na nedostatky zákona, ktorý odvtedy prešiel bezmála päťdesiatkou novelizácií a uvádza, že v systéme chýba v súčasnosti 2 až 7 miliárd eur – čo on v spomínanej práci z roku 2002 predpovedal.
Povedal „Každý sa môže sa rozhodnúť, či dá dôveru pánu docentovi Beblavému, aby pokračoval vo svojom veľdiele, alebo zmení názor. Pán Beblavý je permanentne poslancom raz sa stranu SDKÚ, druhý raz za stranu Sieť, aby z nej vystúpil a stal sa nezaradeným poslancom. V každom prípade bol pri každej zo 48 noviel zákona, a nebol schopný opraviť svoj nepodarok. Problém nie je v tom, že sa spraví chyba, problém je, ak chybu nevie autor opraviť. Tých 14 rokov mal na to dosť príležitostí…
Záverom…
Ako hovorí inžinier Lukášik
„Nuž to je história. Skúste si ale predstaviť, že s takýmito vedomosťami bude pán Beblavý riadiť akýkoľvek rezort…“
Elena 7.1.2020
Celá debata | RSS tejto debaty