otvorene

Fujavica neutíchala.

Žena v belasom kožúšku pomáhala vytrvalo kráčať tým najviac vyčerpaným. Úsmevom, upokojujúcim slovom sa im snažila dodávať silu. Mysľou jej prebiehal vodopád myšlienok. Už stratili tri kone a ľudia sú úplne vyčerpaní. Hádajú sa, nevedia sa dohodnúť, či pokračovať. Niektorí pochybujú, či idú vôbec tým správnym smerom podľa mapy od kohosi, kto ani nešiel s nimi. Vydali sa hľadať novú vlasť, miesto kde sa môžu usadiť, získať pôdu a možno žiť lepší život, no nakoniec oň teraz možno prídu úplne. Ako dlho ešte pôjdu? Nemali by sa radšej vrátiť?

Kdesi vzadu vo vozoch sa prenikavo rozkričala nejaká žena. Jej dieťa zomrelo. Musia zastať, ale ak zastanú, možno sa už nedokážu pohnúť. Rozhodli sa dieťa pochovať. Aj ďalší dvaja ľudia boli na tom veľmi zle, jeden z nich zomrel, len čo zastavili.

Nedokázali vyhĺbiť dieru v zemi, priveľmi zamrznutá bola a oni príliš zoslabnutí. Mužovo telo hodili do záveja. Matka odmietla dieťa nechať nepochované kdesi v snehovom záveji. Držala ho v náručí. Skupina sa rozdelila – jedni sa rozhodli pokračovať, ostatní sa chceli vrátiť. Jedni aj druhí odmietli vziať ženu so sebou, ak nenechá v snehu mŕtve dieťa. Nesúhlasne pokrútila hlavou – nenechávajte nás tu, prosím, pôjdem popri voze a dieťa budem niesť. Nie, znela odpoveď z oboch strán.

Matka s dieťaťom v náručí si sadla do snehu, vzlykala hlasno. Neboj sa, ja ťa neopustím, zostanem s tebou – povedala jej ticho žena v belasom kožúšku a sadla si vedľa nej. Matka sa na ňu pozrela, pousmiala sa a zašepkala „ďakujem“. Vozy sa pomaly vzďaľovali obrovskou bielou pláňou na rôzne strany, až zmizli v diaľke.

Matka po chvíli zaspala spánkom smrti, túliac si dieťa k sebe. Žena v belasom kožúšku cítila, ako celým jej telom preniká mrazivý chlad. Sneh sa sypal z oblohy bez prestania, belasý kožúšok pokrýval hustou bielou vrstvou. Šepkala vyčerpane Bože, prečo si nechal zomrieť tú ženu a jej dieťa? A všetkých tých ľudí, ako sa môžeš dívať na toľké utrpenie? Ako môžeš byť taký krutý? Ako môžeš dopustiť takéto zlo? 

Odpoveď neprichádzala.

Chcem oheň, oheň, vyslovila namáhavo. A s predstavou plameňov, ktoré ju obklopujú, zaspala…

Elena  9.1.2020