O láske hovoria mnohí. Mnohí ju aj hľadajú – vlastne asi všetci aspoň občas. No málokto vie, čo naozaj láska je. A tak pár slov k tomu dnes z môjho pohľadu.
Po hektickom dnešku v Bratislave nechcem analyzovať konkrétne veci, potrebujem písať o niečom tak trochu filozofickom, rozhodne nie s dneškom súvisiacom.
Zdanlivo od veci začnem…
Som veľmi rada, že sa od januára tohto roku stala trestným činom podpora a propagácia pedofílie, nekrofílie a zoofílie. Nielen preto, že séria článkov v denníku Sme v minulom roku k tejto téme bola podľa mňa za hranicou morálky, mala byť aj za hranicou trestnosti – ale aj preto, že príbehy o pedofiloch a ich výčinoch nie sú až také zriedkavé, ako by sme si mysleli. Celý rad príbehov u nás i zo zahraničia sa k tomu viaže – a nie sú podľa mňa vonkoncom pekné.
Pár vecí sa mi k tej téme naskladalo, a chcem ich dostať od seba preč, lebo ma istým spôsobom vnútorne desia.
Príbeh, ktorý mi utkvel v hlave, sa v českých médiách objavil 6.2. 2020. Bol o pedofilovi, ktorý v Česku bol liečený a na úteku z liečebne údajne znásilnil dieťa. Voľný pohyb, prechádzky a internet mu liečebňa údajne nemohla zakázať. Pacienti dostávajú aj niekoľkodňové priepustky, aby si zvykali na nový život. Nuž, páchateľ mal zjavne predstavu svojho nového života nie v súlade s normami správania v našej spoločnosti. Uvažovala som po prečítaní toho článku o falošnej humanite „opakovaných šancí“ páchateľom na úkor ich obetí.
Zachytila som aj tému „pedofilných figurín“ – sexuálnych robotov v v neskutočne vernej podobe živých trojročných detí, ktoré dokonca majú na tvári výraz strachu či žiaľu.
https://www.lifenews.sk/19490/bolo-ako-v-horore-musel-som-odtial-vypadnut-novinar-o-vyrobe-detskych-sex-robotov.
Tvorca týchto „modelov“ sa oháňa predstavou, že vraj znižuje pedofíliu v spoločnosti. Dosť o tom pochybujem – skôr si myslím, že sa posunie takto hranica citlivosti a sex s deťmi sa začne pokladať za čosi normálne. Je to ako s alkoholikom po liečení abstinujúcim, ktorý poslopáva nealkoholické pivo, až kým raz nepodľahne chuti „pravého piva“ a nezrecidivuje. A úplne desivý nápad je, že si pedofil môže objednať figurínu dieťaťa vyrobenú presne fotografie konkrétneho dieťaťa. Aj dospelé sexuálne roboty pokladám za niečo, čo dospeje ku katastrofe – naruší citovú blízkosť medzi dvomi ľuďmi. Niektorí vraj tieto roboty „milujú – nuž je to zvláštna predstava lásky, asi tak ako vydávanie sa za luster, či za iné predmety. Predstava manželstva s lustrom a lásky k nemu je vo svojej podstate scestná a takýchto ľudí by mali bezodkladne psychiatricky liečiť.
Neviem s čím všetkým si niektorí lásku pletú, podstatou je, že klamú iným aj sami sebe…
Povedzte mi úprimne, akým odborníkom sa podľa vás môže stať človek, ktorý strieda prácu každého pol roka a prešiel viacmenej náhodne kadejakými odbormi? Pre mňa je taký človek pracovníkom podľa príslovia „učeň všetkého, majster ničoho“. Pokladám za zmysluplnejšie, ak máme jednu prácu, v ktorej nadobúdame celoživotne zručnosť, stávame sa v nej majstrom a dokážeme ju obohatiť svojim osobným vkladom.
Rovnaké je to vo vzťahoch. Mali by stáť na láske. Ľudia však niekedy za slovo láska skrývajú kadečo – chcem sex, chcem niekoho, kto mi bude platiť účty a bude mi robiť spoločnosť, a čo ja viem čo všetko ešte tým označením pretrú. Snažia sa niekoho zbaliť (niekoho, v podstate je im skoro jedno koho – ich pravá láska môže byť každých pár mesiacov iná, ten dotyčný je pre nich ľahko nahraditeľný). A nijaké morálne záväzky ich nezaujímajú.
Je pravdou, že v každom vzťahu sa nájdu situácie krízy – no musia ich prekonávať sami dvaja tí partneri. Potrebujú k tomu nanajvýš tak odborníka, manželského poradcu, rozhodne im k tomu netreba žiadnu kamarátku pre pána. Takéto kamarátky všetkého druhu robia vždy šarapatu, nech sú ich úmysly akékoľvek (často vôbec nie kamarátske), a nikdy nie sú pre vzťah prospešné. Skoro vždy to definitívne rozsype pôvodný vzťah, aj keby sa tam neplietla nevera, ale obvykle sa tam aj nevera pripletie – lebo nedá sa sedieť na dvoch stoličkách, a popri „chápavej, oddýchnutej a na všetko prisviedčajúcej priateľke“ manželka vychádza vždy ako tá horšia. Situácia sa rýchlo mení, ak sa dotyčná „známosť za rohom“ stane trvalou partnerkou, človek rýchlo zistí, aký omyl je ich „životná láska“ v skutočnosti. Lebo povedzme si na rovinu, kto si zháňa známosti so ženatými chlapmi – len ženy, ktoré nie sú schopné si nájsť plnohodnotného slobodného partnera a ich morálne hodnoty sú pokrivené.
Ale čo ma po jeho záväzkoch…
Uvažovali ste niekedy o tom, čo je to záväzok? Ak si vytvoríme záväzok, to je hlboký a dobrovoľný vnútorný sľub niečomu v našom vlastnom živote, potom je to niečo, čo musíme chrániť zo všetkých síl. Takým záväzkom je rodina, deti, či práca – záväzok by mal tvoriť pevnú pôdu v živote pod našimi nohami. Z celoživotnej základne pre človeka sa však dnes stalo pobiehanie hore-dole. A to sa týka tak práce, ako aj vzťahov.
Pre našu dobu je typické narúšanie záväzkov hlava – nehlava, no to nie je normálne. Nie, nie je to o láske, ak žena nadväzuje známosť so ženatým chlapom a rozvracia mu rodinu – dáva tým iba najavo, že jej vôbec nejde o neho ako o človeka, ale len o seba a svoje sebecké záujmy. S láskou to nemá nič spoločné. Kým sa plácame vo svojom živote egoisticky, berieme ohľad len na seba. Svoje potreby ťažíme na úkor iných – a veď čo nás je po nich? Je to predsa ich chyba, a nie naša, že na to doplatia – sú hlúpi, keď sa na rozdiel od nás správajú čestne, nie?
Záväzok zohráva úlohu aj u pravej lásky, ktorá je vzťahom s hlbokou podstatou a prechádza vekmi. Vzťah pravej lásky sa nenadväzuje počas trvania iného vzťahu, osudový partner vám nebude rozvracať manželstvo – lebo má k vám úctu. Na rovinu – chlap, ktorý s vami nadväzuje známosť počas trvania vášho či svojho záväzku, si myslí podvedomo, že nemáte morálne hodnoty – a to nemá nič spoločné s úctou. Pravý partner musí mať voči vám hlbokú úctu. A vy k nemu. Osud ho preto jednoducho k vám nepustí, kým záväzok trvá.
Mať úctu k životným záväzkom partnera je významná vec. Ak niekoho skutočne milujem, prijímam ho takého, aký je, bezvýhradne, aj s jeho životným záväzkom. A tak mi nenapadne ho odhovárať od jeho životných záväzkov, lebo to sú tie najzásadnejšie veci, ktoré v živote má. Láska má človeka podporovať, a nie ničiť jeho morálne hodnoty a úctyhodnosť, rozvracať doterajší ním budovaný život. Lebo náš prístup ku životnému záväzku partnera vysvetľuje mnohé veci v živote – prezrádza, že vzťah budovaný „popri manželstve“ nie je žiadnou láskou. Žena, ktorá naozaj miluje nejakého chlapa, nebude ho intrigami ťahať z jeho rodiny, od ženy a detí.
Z uvedeného je zrejmé, že dnešné vzťahy zväčša nie sú postavené na úcte ku partnerovi, a nie, nie sú láskou.
Elena 25.2.2020
Celá debata | RSS tejto debaty