Založ si blog

To som ja 10. – Sú. ..

Sú cesty, ktoré sme neprešli. Sú knihy, ktoré sme neprečítali. Sú ľudia, ktorých sme nespoznali.

Práve o tom niečo v tejto chvíli poviem.

 

Sú cesty, ktoré sme neprešli…

Jedna z ciest, ktorou sme neprešli ako ľudstvo už hodne dlho, je pandémia…

Nebudem o nej hovoriť viac už nič konkrétne, to som napísala jasne v mojom treťom blogu o pandémii. Dám len filozofickú úvahu – lebo pandémia je výzva. A každá výzva nás má ako ľudstvo niekam viesť – podľa mňa pribúdanie detí s autizmom nám ukazuje cestu k väčšej schopnosti každého z nás naučiť sa prejaviť bezpodmienečnú lásku a naučiť sa vnímať jedinečnosť, pandémia je možno výzvou k súdržnosti ľudského spoločenstva a ľudskosti, ku uvedomeniu si nesamozrejmosti a ceny zdravia a života, aj ku zhodeniu konzumu z piedestálu v našich životoch.

A nie je to výzva len pre ľudstvo ako celok, ale pre každého z nás. Môže byť príležitosťou bezohľadne zarábať či dokonca rabovať. Môžeme v rámci nej ľahostajnosťou a nezodpovednosťou či dokonca vedome šíriť chorobu, šklbať iným z rúk fľaše s dezinfekciou, ale i siahnuť po vlastnej ľudskosti. Bola som včera i dnes v revúckej predajni potravín Milkagro – predavačky sú tam príjemné a ochotné stále, rada tam chodievam. No bolo fajn vnímať, akí ohľaduplní a ľudskí boli voči sebe aj nakupujúci – usmievali sa na seba, dávali si prednosť v uličkách medzi regálmi. V nemenovanom obchoďáku bola atmosféra úplne iná – neosobná a nervózna, možno je to nielen o väčšom počte ľudí na kope, ale i o tom, akí sme my sami.

Pretože jedna z ciest, na ktorej sme mnohí veľa neprešli, je zrejme aj cesta k sebe samému…

 

Sú knihy, ktoré sme neprečítali… 

Čo všetko by som robil, keby som mal viac času… Niektorí to možno poznáte – hovorievame si to občas zavalení povinnosťami. Nemáme čas len tak stáť a tešiť sa pohľadom na krajinu ticho spiacu pod snehom, vychádzajúce slnko, či oblaky letiace oblohou. Vnímame z krajiny iba rozmazané obrazy za oknami autobusu či auta v bežnom životnom tempe. Fotky sú samozrejme moje.

Máme teraz šancu niečo z toho zrealizovať – chod života sa mnohým z nás zvoľní, spomalí.

Ja mám neprečítaných kníh hŕbku aj doma, teraz bude čas v najbližších dvoch týždňoch prečítať z nich niečo. Konečne háčkovať a pliesť si sveter.  Písať ďalej rozpísané dve knihy – presnejšie písať ich nanovo, keďže usb s rozpísanými som stratila. Na kadečo bude čas – a nielen pre mňa.

Čo je pre mňa v živote naozaj dôležité – bude čas klásť si otázku. A možno aj s prekvapením zistiť, že namiesto bezduchého pľantania sa po obchodných centrách je oveľa prínosnejšie robiť úplne iné veci.

A keď už sme pri knihách – sú aj také knihy, ktoré doma v poličke nemám. Prezradím vám niečo o jednej z tých, ktoré by som tam chcela doložiť – kniha Životné terno od Backmana – je to krátky a dojímavý príbeh noci pred Štedrým dňom, v ktorej nemocničnou chodbou kráča žena v šedom – Smrť. Vezme niekoho so sebou niekoho konkrétneho – ak niekto iný sa nevzdá dobrovoľne svojho života. Nie je to príbeh o smrti, ale o živote, lebo nám pripomína, že život nie je to, čo končí s jej príchodom, ale všetko to, čo sa stalo do jej príchodu

 

Sú ľudia, ktorých sme nespoznali…

Nemôžeme spoznať všetkých ľudí žijúcich v súčasnosti na Zemi. Nepoznáme ani mená a osudy všetkých veľkých ľudí minulosti, ktorí posúvali ľudstvo významne dopredu. To je v poriadku.

V poriadku ale nie je, že niekedy nepoznáme poriadne ani svojich blízkych – že tak málo vídame svojich rodičov či starých rodičov, že zomierajú osamelí v domovoch dôchodcov. Že nestíhame tráviť dostatok času so svojimi deťmi, že niekedy nestíhame vnímať, čo ich trápi a čím žije ich srdce. A že si len tak zahrať spolu karty sa stáva luxusom v náhlivom tempe nášho života.

A možno tí, ktorých sme nespoznali dostatočne, sme aj my sami. Je paradoxom života, že práve najťažšie, najtemnejšie situácie ukážu najjasnejšíe, čo je v nás. Asi aj preto sa občas v našich životoch zmráka, aby sme to pochopili.

 

Záverom…

Ach, cesty. Tiahnu sa pred nami kamsi – nevieme kam.

A tak jednu z najkrajších piesní o cestách vám teraz v závere blogu posielam…

 

https://www.youtube.com/watch?v=Fg4koastMuM&list=RDFg4koastMuM&start_radio=1

 

Elena 13.3.2020

 

 

I saw the light fade from the sky
On the wind I heard a sigh
As the snowflakes cover my fallen brothers
I will say this last goodbye
Viděl jsem mizet světlo z oblohy
Ve větru jsem slyšel povzdech
Až sněhové vločky pokryjí mé padlé bratry
Řeknu to poslední sbohem
Night is now falling
So ends this day
The road is now calling
And I must away
Over hill and under tree
Through lands where never light has shone
By silver streams that run down to the Sea
Padá noc
Tak končí tento den
Cesta volá
A já musím jít
Přes kopec a pod stromem
Skrze země, kde světlo nikdy nesvítí
Podél stříbrných říček, které tečou dolů do moře
Under cloud, beneath the stars
Over snow one winter’s morn
I turn at last to paths that lead home
And though where the road then takes me
I cannot tell
We came all this way
But now comes the day
To bid you farewell
Many places I have been
Many sorrows I have seen
But I don’t regret
Nor will I forget
All who took the road with me
Pod mrakem, pod hvězdami
Za sněhem jednoho zimního jitra
Konečně se zabočím na cestu, která vede domů
A kudy mě ta cesta povede
Nedokážu říct
Došli jsme až sem
Ale teď přišel ten den
Kdy si řekneme sbohem
Na mnoha místech jsem byl
Mnoho smutku jsem viděl
Ale nelituji
Ani nezapomenu
Na všechny, kteří šli touto cestou se mnou
Night is now falling
So ends this day
The road is now calling
And I must away
Over hill and under tree
Through lands where never light has shone
By silver streams that run down to the Sea
Teď padá noc
Tak končí tento den
Cesta volá
A já musím jít
Přes kopec a pod stromem
Skrze země, kde světlo nikdy nesvítí
Podél stříbrných říček, které tečou dolů do moře
To these memories I will hold
With your blessing I will go
To turn at last to paths that lead home
And though where the road then takes me
I cannot tell
We came all this way
But now comes the day
To bid you farewell
Těchto vzpomínek se budu držet,
S tvým požehnáním půjdu
Zabočím na cestu, která vede domů
A kudy mě cesta povede
Nedokážu říct
Došli jsme až sem
Ale teď přišel den
Kdy si řekneme sbohem
I bid you all a very fond farewell.
S láskou se s Vámi všemi loučím.

Cesta duše 9. – Desať. . .

29.03.2024

Slnečné lúče prichádzajúce po temnote noci. Zlátia svet a dávajú mu hrejivé objatie, prijímam ho s vďakou. Mimoriadne temná bola dnešná noc. Vietor za oknom v nej hučal šialene, akoby sa ňou hnalo tisíc čertov. Rev vetra kontrastoval podivne s tichom v mojom vnútri. Žiadne slzy ani slová, len obrazy mihajúce sa pred vnútorným zrakom – spomienky na cestu, ktorou som [...]

Pravdu na stôl 11. – Nedos. . . e náš život znovu. . .

27.03.2024

Na rovinu – niektorí ste svojim sprostým a nepremysleným hlasovaním ovesili na náš krk bývalú vládu. Obrala nás o čo mohla, zadlžila aj budúce generácie, naše deti a vnukov. Narobila tu kopec špinavostí – počnúc opakovaným núteným testovaním národa pod existenčným nátlakom, cez nútené vakcinovanie sa mnohých podmienené finančným vydieraním, až po [...]

Pravdu na stôl 10. – Urobme si s voľbami poriadok. . .

26.03.2024

Voliť má každý volič raz – ak niekto volí opakovane, ide podľa mňa o zámerne podvodné konanie. Nie, nie je to sci-fi – zjavne takto niektorí občania u nás volebne konajú, potvrdzuje to aj článok v linku [...]

zalužnyj, syrskyj

Zelenskyj hovoril o polmilióne mobilizovaných. General Syrskyj: Potrebujeme výrazne menej vojakov

29.03.2024 14:16

Ukrajinská armáda bude musieť pre obranu pred ruskou inváziou mobilizovať menej vojakov, než sa pôvodne očakávalo.

Maďarsko polícia pobodanie péter baumann

Obeť a dvoch zranených si vyžiadal výbuchu v bytovke v Budapešti

29.03.2024 13:10

Evakuovať museli 50 ľudí.

Putin

Rutte: Vyšetrovanie ruskej propagandistickej siete je veľmi znepokojujúce

29.03.2024 12:54, aktualizované: 13:58

Činnosť proruskej špionážnej siete vyšetruje poľská kontrarozviedka a tiež belgické či české spravodajské služby.

forró, fico, galanta

Tlačila na Forróa vláda? Člen predsedníctva Aliancie: Pellegriniho podporil len predseda, stretnutie s Korčokom zrušil svojvoľne

29.03.2024 12:00

Szabolcs Mózes pre Pravdu uviedol, že ich rozhodnutie Krisztiána Forróa zaskočilo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,842
Celková čítanosť: 8939446x
Priemerná čítanosť článkov: 3145x

Kategórie