Ten najväčší premiér dnes zasiahol.
Lebo Pellegriniho ani Matoviča ľudia nebrali vážne, ich upozornenia, žiadosti, výzvy a prosby o zodpovedné správanie akoby nepočuli, liezli vonku kade-tade,A tak to vzal do rúk ten, kto to tu naozaj riadi – vysvetľovať a prosiť nemusí. Začalo husto snežiť v skorom ráne a vietor sa preháňal Prednou Horou divoko a bláznivo. Trhal vypratú bielizeň zo šnúr na balkóne a otváral dvere na bytovke svojim ostrým dychom takže nás donútil zamknúť ju. Dobrovoľne dnes nikto ani nos nevystrčil, a zrejme na viacerých miestach Slovenska to je tak. Aha, ako rýchlo možno doviesť ľudí ku disciplíne.
Vrátim sa na chvíľu k mojej úvahe z minulého blogu. Náročné životné situácie a straty nás vedú k rôznym reakciám. Rozbijú na kúsky našu prácne budovanú identitu a to, čomu sme dovtedy verili. V takej situácii stratíme pevnú pôdu pod nohami, všetky naše opory sú zrazu preč. Zárodky zúfalstva prenikajú všetkým – zblazneli sme sa my, alebo sa zbláznil svet okolo nás? Kadečoho sa chytáme, snažíme či nesnažíme sa urobiť krok – strach v takej situácii je prirodzený, pretože svet je zrazu iný, my sme zrazu iní. Niektorí preto hovoria o dôležitosti utrpenia v našich životoch. Ja si nemyslím, že je niečo úžasné trpieť, zažívať bolesť v akejkoľvek podobe – zrejme nikto z nás by si ho v živote nezvolil dobrovoľne. No niekedy zrejme inej cesty niet, aby sme zmúdreli. Zámer sveta nás posunie ako figúrky na šachovnici – a čaká, čo to s nami spravilo. Niekto z takej situácie vyjde ako troska, iný ako zrelší a pokornejší.
A tak je to aj v situácii, ktorú zažívame dnes. Niektorí vidia iba seba a idú kupovať laky a rúže, skúšať, postávať radoch,pľantať sa hore-dole. Neakceptujú realitu. Iný sa snaží svet rozžiariť svojou ;láskavosťou, dobrým slovom,pomáha iným.
Nádherná myšlienka sa dnes niesla na fb – aby sme každý po skončení tohto pandemického utrpenia zasadili nikde strom. Nápad sa mi páči – podľa mňa by bolo fajn zrealizovať tento nápad, a možno zasadiť tie stromy i na jednom mieste-za pár rokov by tam vyrástol les vďačnosti.
Prezradím vám ešte niečo – práve dnes šamani rozozvučali svoje bubny a srdcia, a budú každú sobotu v presne určenom čase bubnovať, spievať ikaro (to je jedinečná pieseň šamana, ktorú mu zosiela Zámer sveta! a posielať svetlo spoločnému zámeru úzdravy sveta.
Elena 21.3.2020
Fotky sú moje, pravdaže. 
Nám všetkým veľa pokoja, pokory a lásky prajem a Zemi uzdravenie.
Celá debata | RSS tejto debaty