otvorene

Hľadáme návody na kadečo v živote – ako riešiť to alebo ono, ako získať peniaze, slávu alebo lásku na večné časy, ako sa stať skvelým rečníkom, miláčikom davov, šťastným a spokojným v živote, či dobrým človekom. Teraz asi najčastejšie sú hľadania návodov ako prekonať pandémiu a prípadný blackout, mnohí ich aj rozosielajú svojim známym.

K mnohým z týchto otázok nájdeme celý rad návodov v múdrych knihách, v radách od celebrít, či na internete (prosím vás, čo by tam nebolo?).

Nuž áno, o hľadaní návodov v živote teraz pouvažujem.

Bielobielou krajinou sa hnal víchor…

Dnes v skorom ráne, pravdaže. Šla som ním odhodlane s dcérou do Revúcej, aj keď teraz pracujem z domu. Sneh víchor metal v chuchvalcoch na všetky strany. Víril tak mrazivo a divoko, akoby práve vybehol z karantény. Zrážal z nôh moje dieťa, úporne sa snažiace odhrabať auto zo záľahy snehu – každé zahrabnutie metličkou na čelnom skle rýchlo zatrel – biela je dobrá, len si ju pekne nechaj na tom aute, ide Ti k tej červenej farbe rúk, tvrdohlavo syčal.

Odrazu zasvietili pod kopcom ohnivé oči draka. Oranžoveli sa pred nami, žiarili v tej hustej hmlovej belobe zázračným plameňom… „Veru, veru, nie každý má svojho cestára, ako ja teraz“ uviedla ma dcéra späť do reality. Drak z mojej predstavy zmizol, zato cestári pred nami dokonca cestu aj posypali.

Pod zákrutou zvanou Vojková, kde sa „láme u nás počasie“, už bola light verzia sneženia aj vetra. Dedinami smerom k Revúcej bola verzia light – light, Revúca preslnená, vetrík jemným prštekom posúval kde-tu vetvy stromov so šibalským údivom „ja že by som kdesi divoko krúžil“?

A u nás bielo-biela metelica i teraz…

Tento popis som vsunula, lebo mi pomohol pripomenúť si, ako rozdielne vyzerajú naše svety. Ako sa líšia naše životné skúsenosti, a aj podmienky. Ako možno niekedy stačí prejsť t miesta na miesto, a veci sú inak.

Tri vlasy…

Pomôžu nám získať odpovede na každú otázku. Pravdaže to musia byť tri zlaté vlasy, a nie hocijaké, ale od Deda Vševeda. Nemáme ich, preto musíme hľadať odpovede na otázky, ktoré nás zaujímajú či trápia, omnoho namáhavejšie. A možno to je práve cieľom toho, že k nám tie otázky prichádzajú, tá naša vynaložená námaha (pretože ako vieme z rozprávok – nie zlatá, ani strieborná, ale kamenistá cesta je tá pravá…).

V niektorých situáciách hľadáme návody ľahšie, bádateľsky, v iných pre prežitie.  Aj teraz mnohí zažívajú strach z pandémie, strach zo straty blízkych v  jej dôsledku či z ohrozenia vlastného zdravia a života. V situáciách strát, bolesti a trápenia je svetielkom na našej ceste nádej – a ja budúci blog práve o nádeji v živote dám.

Nie všetky odpovede na naše otázky sú príjemné, radostné, či uľavujúce. Niektoré odpovede navyše podľa mňa nie sú ani dôležité odpoveďou, ale tým, že si dokážeme položiť práve tú otázku, že sme k nej na svojej ceste dokráčali, či skôr dorástli.

Správne návody…

Jeden nám radí to a druhý ono, niekedy aj presný opak. Buďte ku všetkým láskaví – nebuďte naivní a dôverčiví. Prijímajte prichádzajúce – plánujte svoj život a vezmite ho do svojich rúk. Buďte aktívni a činorodí – oddychujte. Pričiňte sa vlastnou snahou o veci – všetko pre vás pravé a dôležité k vám príde samo…. Hľadáme v živote návody na kadečo – občas ich nachádzame, a občas nie. Niekedy ich nájdeme toooooooľko – už len ktorý je ten správny? Ako z toľkých múdrych rád zvoliť tú najsammúdrejšiu, najsprávnejšiu, naúčinnejšiu? Tú pravú? Hľadáme potom návod na použitie návodu. A je správny? Ten najsprávnejší? Ten pravý? Ako zistíme, ktorý z tých všetkých návodov by sme mali použiť?

Podľa mňa možno tak, že začneme načúvať hlas svojho srdca a svedomia, a prijmeme vlastnú cestu s dôverou voči Zámeru sveta.

Ach, tie návody…

V konečnom dôsledku je to podľa mňa úplne jedno, ktorý návod by sme si prečítali.

Lebo cestu k riešeniu si aj tak musíme vyšliapať sami.

Elena  23.3.2020