1. júna 2020, Prečítané 2 131x, elenaistvanova
Ten najnežnejší dotyk v pamäti sa mi vryl, a promenáda tichá najzázračnejších chvíľ tancuje pred očami aj v srdci láskou hreje, nad čaro spomienok tých nič mne vzácnejšie nie je. Dotknúť sa tvojich vlasov a cítiť vôňu teba, len tak zas sedieť spolu, nič viac mi nie je treba, a kráčať ticho lesom v zlatistej slnka žiare, pripomínam si teraz aj profil tvojej tváre. […]
Pokračovanie článku
