otvorene

Poznáte rozsudok, ktorý vydal Naj­vyš­ší súd SR –  roz­su­dok sp. zn. 6Sžk/12/2019 zo dňa 03.09.2019? Že nie? Tak ja vám ho popíšem. Prezradím vám tiež, ako prezidentka Čaputová pravdu mala. A zároveň vám poviem, pre koho nie je táto krajina. Aj s argumentmi, pravdaže. Dôchodcov spomeniem – a kto by si zaslúžil za nich trestné stíhanie. Aj jeden zúfalý list. A medvede, pravdaže, a aj mŕtve deti.

To všetko k tejto téme patrí.

Táto krajina nie je pre starých…

Je mi už dlhšie nanič z toho, ako bezohľadne sa správame voči starým ľuďom v tejto spoločnosti. Otvorene sa pýtam – kto z kompetentných má prehľad o tom, koľko starých ľudí je do nemocníc u nás prevážaných z DSS v zlom stave, dehydrovaných?

A kto kedy podal trestné oznámenie na DSS  či postihol DSS za takú „starostlivosť“???!!!

Nie, nechcem počuť, ako nám to podaktorí racionalizujú a bagatelizujú to svoje lajdáctvo. A nepochybujem, že i k môjmu blogu podobné reči môžeme zažiť, ako sú v DSS vyťažení a preťažení a nemajú vytvorené ideálne podmienky. Som tvrdá, ale nič iné si podľa mňa nezaslúžia ľudia, ktorí sa majú starať o starých ľudí a starajú sa o nich zle, respektíve nestarajú sa o nich dostatočne.

Táto krajina nie je pre chorých…

Zlých skúseností aj v slovenskom zdravotníctve dlhodobo nie je málo

https://www.topky.sk/cl/10/1441109/Najhorsie-skusenosti-so-slovenskym-zdravotnictvom-2–Prehliadanie-zlomenin–z-kyretaze-dcerka-

alebo tu

https://www.topky.sk/cl/10/1588207/FOTO-Vladimira-vytocilo-nase-zdravotnictvo–V-nemocnici-chcel-lepsiu-postel-pre-otca–prisiel-sok

A pridám jeden popis priamo od lekára

https://pokus.blog.sme.sk/c/337442/Som-lekar-Ano-aj-ja-mam-so-slovenskou-nemocnicou-zle-skusenosti.html

a náš otvorený list premiérovi

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/06/06/fukanie-do-pupav-2-treti-a-posledny-otvoreny-list-premierovi/

Zakaždým sa potom ozývajú zdravotníci. Iste, podmienky nemajú ideálne, ale to nie je ospravedlnenie, život človeku už nevrátia potom späť, keď pribudne sestra, či keď im zvýšia plat o sto eur.

Každý pacient má právo na stopercentnú starostlivosť, toho veru nemusia zaujímať prevádzkové, finančné či personálne problémy nemocníc či DSS. Nemôžeme donekonečna tolerovať nezáujem, ľahostajnosť, necitlivosť prístupu. A prizerať sa jedenástim tisícom mŕtvych na Slovensku každoročne, ktorí by mohli žiť.

Táto krajina nie je pre chudobných…

Zúfalý list muža, ktorý pracuje v Holandsku, bežal v minulom týždni facebookom. Písal o svojom synovi, ktorému doma chýba a ktorému sľúbil, že ho kamsi vezme a čosi mu ukáže a čosi ho naučí. No kedy? Rád by pracoval doma, no porovnal plat tam a tu. A pýta sa, prečo tu musíme robiť za žobrácke mzdy? Prečo takýmto spôsobom vyháňa táto spoločnosť ľudí za prácou do sveta?

Táto krajina je pre medvede…

Teraz vám poviem ešte jeden príbeh. Uverejnili ho Právne listy dňa 5.7.2020. v článku, ktorého autorom je JUDr. Šamko

http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a859-najvyssi-sud-sr-o-symbioze-zivota-ludi-a-medvedov?fbclid=IwAR03AttCy9u2G0IeEx2XlDfUZHPk4Y56p7vWAC4q4XfXgIc-91q2OCED4A0

Je o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/12/2019 zo dňa 03.09.2019

Ža­lob­ca: Le­soochra­nár­ske zos­ku­pe­nie VLK, ob­čian­ske zdru­že­nie

Ža­lo­va­ný: Mi­nis­ter­stvo ži­vot­né­ho pros­tre­dia SR

Článok uvádza, že NS SR sa zaoberal podmienkami usmrtenia medveďa. Pod­sta­tou ko­na­nia bo­lo: roz­hod­nu­tie o po­vo­le­ní Po­ľov­níc­ke­mu zdru­že­niu Cho­chu­ľa – Hro­choť vý­nim­ku usmr­tiť, od­stre­liť jed­né­ho je­din­ca med­ve­ďa hne­dé­ho v po­ľov­nom re­ví­ri Cho­chu­ľa – Hro­choť. NS SR sa pod­rob­ne ve­no­val to­mu, ako nak­la­dať s prob­lé­mo­vý­mi je­din­ca­mi med­ve­ďa (a čo všet­ko sa dá do­kon­ca uro­biť, aby med­veď ne­bol prob­lé­mo­vý a ne­mu­sel byť za­stre­le­ný – nap­rík­lad strie­ľa­nie do med­ve­ďa gu­mo­vý­mi pro­jek­til­mi), Riešil, že bol usmr­co­va­ný med­veď v pro­duk­tív­nom ve­ku, kto­rý mo­hol byť ge­no­fon­dom.

NS SR konal dôsledne – podľa neho or­gá­ny ve­rej­nej mo­ci ma­jú dbať na to, aby sa pri­ro­dze­né te­ri­tó­rium pô­so­be­nia med­ve­ďov kaž­do­roč­ne nez­men­šo­va­lo. Je všeo­bec­ne zná­mou sku­toč­nos­ťou, že kaž­do­roč­ne pri­bú­da­jú na úze­mí SR „ho­li­ny“ v na­šich les­ných po­ras­toch, roz­ši­ru­je sa prie­my­sel­ná a iná vý­stav­ba v mies­tach, kde by ude­ľo­va­nie po­vo­le­nia na ich vý­stav­bu v mi­nu­los­ti bo­lo ne­mys­li­teľ­né, zber les­ných plo­dov sa stá­va pod­ni­ka­ním a nes­lú­ži bež­nej osob­nej spot­re­be, ne­za­bez­pe­ču­je sa pri­ro­dze­né ko­se­nie a iné. Všet­ky tie­to ne­ga­tív­ne sku­toč­nos­ti ako aj iné sku­toč­nos­ti kaž­do­roč­ne pok­ra­ču­jú, ba sa zin­ten­zív­ňu­jú, v dôs­led­ku čo­ho exis­tu­jú­ce te­ri­tó­rium pre ži­vot med­ve­ďov a inej zve­ri, kto­ré tu bo­li stá­ro­čia sa zmen­šu­je, ne­ho­vo­riac o zá­sa­hoch oby­va­teľ­stva vý­stav­bou a pre­vádz­ko­va­ním bu­dov pria­mo v les­ných po­ras­toch, čas­to chrá­ne­ných úze­miach, ob­ťa­žo­va­nie zve­ri hlu­kom, vý­stav­bou, pre­vádz­kou bu­dov, dop­rav­ných pros­tried­kov, roz­ma­chom tu­riz­mu a čas­to aj bez­oh­ľad­ným ľud­ským sprá­va­ním.

Za oh­ro­ze­nie bez­peč­nos­ti a ži­vo­ta oby­va­te­ľov nie je mož­né po­va­žo­vať aký­koľ­vek oč­ný kon­takt člo­ve­ka s med­ve­ďom bez preu­ká­za­nia ďal­ších sku­toč­nos­tí (v pre­jed­ná­va­nej ve­ci vo vzdia­le­nos­ti 200 met­rov, člo­vek po­zo­ro­val prib­li­žo­va­nie sa med­ve­ďa k sa­du iné­ho vlas­tní­ka). Pod­ľa naj­vyš­šie­ho sú­du je nut­né iden­ti­fi­ko­vať prob­le­ma­tic­ké­ho je­din­ca med­ve­ďa sto­pa­mi, pa­cho­vý­mi zlož­ka­mi, ozna­čiť ho, mo­ni­to­ro­vať ho oboj­ka­mi, fo­to­pas­ca­mi, iným spô­so­bom zis­ťo­vať je­ho mig­rá­ciu a eli­mi­no­vať, v dôs­led­ku to­ho reali­zo­vať od­chyt med­ve­ďa a je­ho pre­mies­tne­nie do inej lo­ka­li­ty, kto­rá je bez­peč­ná pre ľu­dí a ich ma­je­tok. Je nut­né za­ru­čiť, že sa prí­pad­ný od­chyt bu­de tý­kať med­ve­ďa, kto­rý spô­so­bil ško­du a nie med­ve­ďa iné­ho.

Kom­plet­né zne­nie roz­hod­nu­tia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR mož­no náj­sť tu:

https://www.slov-lex.sk/sk/vseo­bec­ne-su­dy-sr/-/ec­li/EC­LI-SK-NSSR-2019-1017200019_1

Nuž, čo dodať? Je bolestné, že sa tento štát nestará aspoň rovnako aj o tie davy ľudí, ktorí každoročne zomrú pre neposkytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti. A o naše mŕtve deti, ktorým pochybenie lekárov vzalo život.

Príbeh by bol svojim spôsobom smiešny a milý, keby nebol smutný…

My, matky Otvoreného listu premiérovi SR, poukazujeme už dlhodobo na skutočnosť, že v tomto štáte je viac pozornosti venované medveďom, ako našim mŕtvym deťom. Aj ako tým 11 000 ľudí, ktorí každý rok na Slovensku zomrú kvôli neposkytnutiu potrebnej zdravotnej starostlivosti podľa údajov medzinárodných štatistík.Prečo sa žiadny súd v SR nezaoberá podmienkami ochrany života detí pred pochybeniami lekárov a ochranou života ich blízkych po usmrtení ich dieťaťa lekármi v dôsledku pochybenia???!!! Prečo je v tomto štáte za daňový podvod sadzba podstatne vyššia ako trest pre lekára, ktorý zaviní smrť dieťaťa???!!!

Hodnota ľudského života v slovenskej spoločnosti je výsmechom ľudským právam. To je téma, na ktorú poukazujeme.

Tak pre koho je táto krajina?

Ani pre chudobných. Ani pre starých. Ani pre chorých.

Je to krajina, v ktorej je viac starostlivosti venovanej medveďom ako obetiam pochybení zdravotníkov.

Je to krajina, v  ktorej dostane politik za „poškodenie dobrého mena“ mnohonásobne viac ako rodič, ktorému sa zosypal život smrťou dieťaťa  v dôsledku chyby lekára.

Prezidentka Čaputová povedala, že Slovensko by malo byť krajinou, kde by sa ľudia nebáli zomierať… https://www.youtube.com/watch?v=VnG2jUOlGCg&fbclid=IwAR3waRP7GY7xDzanUJbxO1vrIlyV5GpkgejtDxMlk3UTCDp0Srdun52tDWA&app=desktop

Prezidentka mala pravdu – Slovensko je krajinou, kde sa ľudia neboja zomierať.

Lebo žiť, žiť sa tu dôstojne a s prístupom ku spravodlivosti nedá…

Elena  13.7. 2020