Ovčania 3. – Podivný svet. . .
18. septembra 2020 06:38,
Prečítané 1 857x,
elenaistvanova,
Ovčania
Podivný svet, ktorý sa pohoršuje nad matkou, kojacou svoje dieťa.
Mala by sa podľa nich zahaliť a dieťaťu dať radšej fľašu, lebo „už má 9 mesiacov“. Informáciu o tom priniesol článok v linku
https://prezenu.joj.sk/rodina-a-deti/555062-zverejnila-foto-ako-dojci-syna-pustili-sa-do-nej-daj-mu-radsej-flasu-a-zahal-sa-pisu-jej-ludia?fbclid=IwAR3KS5uowJzBpUCOZ8E9ZBlPm8YGXXszoGS-jVqPT12J4nS5-MlA8uF7KnQ
Pravdou je, že niektoré z tých fotografií, uverejnených v článku spomenutou kojacou mamou na instagrame, pokladám za zbytočné i ja. Už sú viac o predvádzaní sa, ako o kojení. Ale ja celkovo pokladám za zbytočné vykvačovanie všetkého na sociálne siete, určite tam podľa mňa nepatria fotografie sporo odené a hŕby obrázkov seba. Sem-tam nejaké zábery z udalostí či miest, k tomu pár myšlienok, to je moja osobná hranica.
Aká je to hanba na verejnosti dojčiť…
Už som túto tému v blogu riešila pred časom Tie argumenty nejdem opakovať, na tomto linku sú pristupné, ak chcete
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/07/16/a-preco-nie-5-aka-je-to-hanba-dojcit-v-autobuse/
To, nad čím uvažujem teraz, je podivnosť tohto sveta, v ktorom niektorým prekáža matka kojaca na verejnosti svoje malé hladné dieťa, ale pokladajú za normálne, aby chodil chlap so ženskými prsami s bradou a v ženských šatách.
Elena 18.9.2020
05.03.2026
V nadráne ku mne priplával na fb príspevok Poradne pre ľudské práva. Kedysi som ich oslovila, aby hájili práva detí, ktoré zomreli v dôsledku pochybenia lekárov u nás, aby pomohli ku potrebným zmenám legislatívy, no o to neprejavili záujem. Dnes som sa dostala ku správe, že bojujú proti diskriminácii rómskych žien v nemocniciach – pôrodniciach. Sú vraj [...]
04.03.2026
Čo-to o odpúšťaní viem, teoreticky i prakticky. Zrejme každý z nás má o tom lekciu. Možno je na odpustenie niektorých vecí jeden ľudský život málo. A možno, ak aj dokážeme odpustiť komukoľvek čokoľvek, chce to nekonečne dlhý čas ktorým kráčame krok za krokom s bolesťou. Irán pochovával tie zavraždené deti a ja si kladiem otázku za otázkou. Dokážete si [...]
04.03.2026
Niektoré zážitky idú s nami časom a občas sa vynoria v pamäti. Pred pár rokmi som stála v šere s mojim najstarším dieťaťom na popradskej autobuske, čakajúc na večerný bus bláznivo sme sa smiali. Plagát pozývajúci na zábavu do neďalekej obce tam bol a zábavu „s prítomnosťí polícijó“ sľuboval. Priznávam, občas sa k tej spomienke pobavene vraciame. [...]
Celá debata | RSS tejto debaty