otvorene

Dokážete si predstaviť, že by vám polícia zobrala 5-dňovú dcérku? Priamo v pôrodnici, z vášho náručia?

Nedokážete si to ani predstaviť, však? Ani ja.

A keby sa vám to navyše stalo v situácii, že vám pred rokom tragicky zomrel synček, ako sa to udialo v živote pani Františky?

Plačem v tejto chvíli nad situáciou jednej slovenskej mamy v Rakúsku.

Život skrátka píše zvláštne príbehy. 

Pani Františka píše zúfalú prosbu o pomoc z pôrodnice, polícia jej vzala 5-dňovú dcérku Elis.

A tak jej prepožičiavam hlas s mojom blogu.

Fotografiu pani Františky s jej dcérkou Elis a fotografiu z odobratia jej dcérky v pôrodnici políciou uverejňujem s jej súhlasom

Pani Františka popisuje svoj príbeh.

Som vydata 7r za Rakusana, s ktorym to nebolo vzdy lahke, nechcel sa od zaciatku odstahovat od jeho rodicov a ja som potichu tam trpela a znasala ponizovanie a podcenovanie.

V roku 2014 sa nam narodila dcerka Mia, v roku 2017 syncek Simonko, ktory 1.2.2020 tragicky zomrel bol pod dohladom jeho rodicov a vinu zvalili na mna bez dokazov a skoro ziadneho vysetrovania. Nasledne som otehotnela v maji, kedy sa mi pred 6 dnami narodila dcerka Elissa Simone.  Moj muz bol viac krat na mna na socialke, este aj ked Simonko zil. Ze sa neviem o deti postarat, netusim viac, ze ich nezvladam, ze potrebujem pomoc – pritom deti boli vzdy ciste, mali to co som ja v detstve nemala.

O naše deti som sa vzdy starala, robila som si popri nich maturu v Ba a chodila zarabat upratovanim na cestovne vlak a setrila peniaze na auto, ktore mi trebalo, inak by som chodila peso domov v zime. Moj muz mi nikdy nic nedal, ani som nechcela od neho nikdy nic, stale sa zastaval jeho rodicov a mna nikdy! Nikdy ma v nicom nepodporil ani vo skole,ani vo vychove. Na moje tohtorocne narodeniny sme mali pohovor na sociálke a on na mna nahadzal vsetku spinu, vymyslal si,aby deti ziskal on. 

Pred simonkovou smrtou mu boli viac dolezití kamarati ako ja a pomoc pri detoch, vtedy odisiel na 1 a pol dna prec bez mojho suhlasu, on totiz nikdy mi nepovedal ze kde ide a kedy sa vrati.

Aj teraz, ked uz som bola pred porodom, tak on odisiel a ja som nevedela komu mam zavolat, ak mi bude zle. Teraz v tehotenstve o mna ani len nezakopol, nepomohol mi, nemal o mna a o babo ziadny zaujem, nekupil ani len 1 balik plienok, vsetko som si sama zariadila! Vozil ma do nemocnice na kontroly a nebol schopny kvoli mne zaplatit parkovne 2eur, aby som to mala blizsie, z bolestami som musela ist aj 200-300m.

Casto som chcela ist za simonkom na jeho hrobcek, soferovat sa mi uz nedalo, raz som sla a spadla som na hrobe, bola som v 35tt, tiez to bola jeho vina, on ze nejde zo mnou. 

Možno si teraz vravíte, ze naco s nim ma dalsie dieta, ked to nefungovalo. Ja som ale stale davala do toho nasho vztahu sancu, hlavne po simonkovej smrti, ze hadam sa on umudri a pojdeme konecne od nich prec

Ako pred rokom tragicky zomrel synček Simonko?

Bolo 1.2.2020 sobota rano okolo 8.30h, ja som sla upratovat susede aby som si nieco zarobila. Dala som Simonka do mastale ,ku jeho rodicom, mal rad ked bol v mastali a rozsypoval krmivo kade tade.

Prisla som do mastale a vravim svokre Gabi prosim ta tu je simonko postraz ho, ja idem prec..Nasadla som do 2min do auta a sla prec, som si ista, ze simonko bol v mastali, sama svokra hovorila ze sa z nim rozpravala a svokor krmil z nim macky.

Ja som bola mimo dosahu signalu, o hodinu a pol dostala suseda hovor ze mam prist domov, ze je zle. Nasadla som do auta a utekala. A uz boli policajti a rzp u nas .Simonko uz bol v Grazi z vrtulnikom kde po mojom prichode akurat zomrel.

Ja som domov prisla 10.07 a on 10.08 zomrel bezo mna. Vsetci zautocili na mna bez dokazov, ze ja som ho presla autom! Pritom on mi pri aute nebol! Vzdy som ho pocula a videla kricat!

Možno si teraz poviete, že vám je príbeh jasný. No niekedy sa veci zdanlivo samozrejmé môžu ukázať pri pozornejšom pohľade úplne inak.

Uvedomme si, že táto mama sa v tej situácii po smrti syna nemala šancu účinne brániť. Neviem, či skutočne prešla svoje dieťa nevedomky autom, alebo je príčina jeho smrti inde.

No viem, že to musí tak či tak byť pre ňu hrozné.

Nemala čas sa vyrovnať so smrťou syna. Celá rodina – rakúska rodina jej muža v domácom prostredí proti nej, cudzinke, navyše si dovolila proti rodine sa ozývať počas manželstva. Potom rýchle tehotenstvo v situácii depresie po synovej smrti, kedy zostala bez pomoci. V zjavne nefunkčnom vzťahu s mužom, ktorý po celý čas stál viac na strane rodičov ako manželky.

Ako by mohla táto matka čeliť úspešne sociálnemu systému, ktorý je silný a výkonný?

Porodila, držala dcérku v náručí a chcela ju kojiť. Polícia jej ju odniesla z pôrodnice.

Komu z vás príde prekvapivé, že sa matka zosypala a odviezli ju na psychiatriu?

Píše, že nemá nikoho, kto by jej pomohol. A to nám zrejme pomáha pochopiť mnohé v jej konaní, tú zúfalú snahu udržať vzťah i v tej ňou popisovanej zlej situácii.

Neviem čo sa tam udialo. Nie som vyšetrovateľ, ja ani vy. No viem si predstaviť ako zúfalo sa mama malej Elis teraz cíti.  A myslím, že prevereniu celej situácie by mali venovať bezodkladne pozornosť slovenské ombudsmanky a ľudsko-právne organizácie.