otvorene

Už druhú autonehodu Boris Kollár mal, ako uvádza článok v linku

https://hitky.sk/boris-kollar-mal-dalsiu-autonehodu-opat-vo-vladnej-limuzine-a-opat/

– učia nás takéto situácie pozorne načúvať Zámeru sveta.

Borisovi Kollárovi neprajem nič zlé. Naopak, som mu vďačná za pomoc pre matky, ktorých deti zomreli vinou lekárov – lebo podporu poslanci a poslankyne jeho strany tým matkám poskytli, vypočuli ich a pomáhali pri pomenovaní problému na pôde NR SR.

Preto teraz uvažujem o varovaní osudu, ktoré vnímam v tých jeho autonehodách.

Prichádzajú nám občas do života také situácie, varovné.

Majú nás zastaviť a poučiť, že smer a cesta nie sú tie pravé.

Každý z nás ich zažíva. Zámer sveta nás poťuká po pleci, dá nám buchnát na chrbát a – ak to upozornenie prehliadame a ďalej vykračujeme tou istou cestou – nakoniec rázne zasiahne.

Aj odborne som to kdesi zachytila, o predzvestných signáloch. Bolo to o tom, že v období pred závažnou nehodou či kriminálnou udalosťou ľudia zažili krátko predtým menšiu autonehodu, akoby ich osud nabádal ku opatrnosti.  Lovila som nadránom v pamäti, kde a u koho  som to ako zaujímavú profesijnú skúsenosť psychológa zo znaleckej praxe čítala či osobne počula. Žeby v certifikačnom kurze z dopravnej psychológie? Hm, neviem. Každopádne ale takej varovnej informácii verím a ja osobne už aj venujem pozornosť.

Zámer sveta nie je náš nepriateľ. Pre niečo sa veci dejú – učí nás nimi, aj nám pomáha. Je ťažké to prijať v niektorých situáciách, no v jednej chvíli pochopíme, že to tak je.

Tie dve autonehody Borisa Kollára sú pre neho varovným znamením.

Niekedy nám tie situácie úplne zreteľne hovoria  – pozor, nesedíš v tom správnom aute, tá osoba nemá pri tebe čo robiť, môžeš doplatiť i na zlú jazdu iných – tak buď opatrný…

Som intuitívec – asi by som utekala z tejto vlády v tejto chvíli, bezodkladne, bez akýchkoľvek ďalších riešení kríz a dôvodov.

Myslím, že by mal byť teraz hodne opatrný.

Neprichádzajú rovnaké veci do tretice.

Elena