Aerian 11. – Dvadsaťdva. . .
20. júla 2021 01:32,
Prečítané 2 281x,
elenaistvanova,
Aerian
Drobný uzlíček, s čuprinkou tmavých vlnitých vlasov. Schúlený v banskobystrickom inkubátore.
Malý bojovník, prechádzajúci výmoľmi na ceste života s odvahou.
Dieťa, o ktorom lekári presne vedeli, kedy prišiel do čakárne. Jeho krik – mama, ajajaj, pomoc, pomoc, poď, poď, tatata, ty, ty, ty – bol neprepočuteľný.
Chlapec, vysoký a štíhly, s intenzívne modrými očami a širokým úsmevom, ktorý mu rozžiaril celú tvár. Nikdy som nevidela nikoho sa smiať tak od srdca.
Môj syn Maroško.
Niet už lavičiek v parku, kde sme sedávali.
A niet už ani Maroška…
Tisíce spomienok, hrejú ma v srdci v tejto chvíli.
Krásnych 22 rokov by mal 19.7.
Hľadám ťa všade na svete, synček…
Elena
30.03.2025
Svet potrebuje hrdinov... Niektorí túžia byť hrdinami – ja nie, mne by postačilo hrdinu vidieť – povedala som Zámeru sveta nedávno – rada by som videla hrdinu. Takého ozajstného, vieš, ozajstne ozajstného. Zasmial sa a lúskol prstami. Čo povieš, je to hrdina? Remeselník, ktorého pozvali ku oprave domu po povodniach v Česku [...]
28.03.2025
Ľudia v meste nechápu, čo u nás znamená veterno. Revúcou som včera popoludní putovala a keď som známej na otázku „ako u vás v horách“ odpovedala „veterno“, zasmiala sa. Tam vetrík povieval. Vietor pofukoval u nás i v dnešnom nadráne. V pohodlí bytu sa ľahko zabúda na to, ako sa dych vetra zarýva pod kožu tým, ktorí vonku mrznú. Ja si to [...]
26.03.2025
Policajtov máme málo. Nejdem teraz analyzovať prečo sa tam nehrnú ľudia – zostaňme pri tom, že ich je málo. Štát by ich mal preto nemal vystavovať zbytočným rizikám. Vôbec nerozumiem konaniu kompetentných, ktorí ponechajú zbroják v rukách bývalých policajtov a nijako nevyžadujú ich pravidelné kontrolné psychologické či i psychiatrické vyšetrenia. O tom, že [...]
Celá debata | RSS tejto debaty