Maroško – meniny môjho syna, a ja si v duchu premietam ako by sme ich spolu oslavovali. Spomienky mi lámu srdce. Je zvláštne, ako nás smútok ponára pod vodnú hladinu,do ticha a stratena…
Na Všechsvätých som sedela „u partizánov“, v lese na mieste kde som odniesla kúsok popola môjho syna.
Biely bubon domaľovaný konečne hovorí náš príbeh a jeho hlas ožil v ten deň po prvý raz.
Fotky sú moje, samozrejme.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty