otvorene

Príbeh o dvoch 12 či 13-ročných výrastkoch, brutálne týrajúcich mačiatko, mal našťastie dobrý koniec – videla ich pani, ktorá nebola ľahostajná a mačiatko im vzala. V útulku mu veterinári zachránili život, no má trvalé následky – pre poškodené stavce má hlavičku ohnutú trvale na jednu stranu.

Chlapci sa v oblasti chatkovej osady v Revúcej mačiatkom ohadzovali, všemožne mu ubližovali, opakovane ho topili. Podotýkam, že nešlo o rómske deti, aby sme predišli nesprávnym záverom v tomto smere. A tak sa pýtam verejne – skutočne by mal štát za takúto „výchovu“ detí niekomu platiť?

Jeden kriminálnik nás stojí desaťtisíce eur každý rok. Podstatne viac, ako dostane za desaťročia poctivej práce na dôchodku dôchodca. Desaťtisíce eur, ktoré by sme mohli dať do budovania ciest, lepších nemocníc či vyšších dôchodkov, keby sme nemali na krku niečích nevychovaných spratkov v krimináloch. A tak je v záujme nás všetkých, aby sme rizikové správanie neprehliadali, ale spoločnosť by mala vyvíjať nátlak, aby bolo riešené už v zárodku. Starostlivou výchovou rodičmi. Vyvodením zodpovednosti rodiča, ak túto výchovu zanedbáva. Odborným dohľadom ÚPSVaR, ak problémy s dieťaťom pretrvávajú. Odoslaním rodiča s dieťaťom, ktoré evidentne nezvláda, za odbornou pomocou psychológa či psychiatra. A v prípade potreby aj odoslaním dieťaťa na dlhodobejší pobyt do diagnostického či reedukačného zariadenia, kde mu nastavia výchovné hranice a denný režim. Ale tieto kroky treba urobiť včas.

Je to skrátka fenomén, ktorý nazývam „kedy vieme, že niekto robí pizzu“.

No, niektorí na to prídeme vtedy, keď je pizza už na stole a dotyčný si z nej uhryzuje, niektorí to pochopíme v okamihu, keď ktosi kupuje v obchode cesto na pizzu v prášku a korenie na pizzu. Opakovane som o tom v mojom blogu písala – tak si položte otázku „kedy chápete, že dieťa má problém“? Ja pri signále, že dieťa týra zviera, náramne spozorniem –  je to jeden zo základných signálov psychopatizácie vývinu. Keď sa pozriete na sériových vrahov, nájdete tam tento znak. Keď sa pozriete na kriminálnikov, páchajúcich brutálne činy, nájdete tam tento znak.

Toto je už signál, že je potrebné konať rýchlo. Ak dieťa stráca citlivosť voči cudzej bolesti, ak je schopné ublížiť zvieraťu, je to problém v jeho vývine. A takéto brutálne správanie, aké produkovali tí dvaja chlapci, rozhodne nie je o jednorazovom a náhodnom správaní, ale o tom, že je to ich bežné konanie.

Škoda, že pani záchrankyňa mačiatka políciu rovno neprivolala, ja by som to bez zaváhania spravila. A rodičov tých detí by som nahlásila sociálke. Lebo čo bude nasledovať? Čo budú robiť takíto spratkovia, keď ich prestane baviť týrať mačky, lebo už to bude pre nich nuda? Prepadnú dôchodkyňu, zmlátia niečie dieťa, či vylúpia obchod? Alebo niekto z vás očakáva, že sami od seba náhle zmenia hodnoty a stanú sa dobrými a láskavými mladíkmi, ktorí nevidiacu babičku prevedú cez cestu a vo voľnom čase budú zbierať smeti okolo bytoviek?

Odborníci hovoria v takejto súvislosti o prehliadanom násilí, ktoré ak neriešime dôsledne v malom, tak narastá.

Rodičia týchto dvoch chlapcov by mali bezodkladne so svojimi deťmi zabehnúť za psychiatrom a venovať výchove svojich detí rozhodne viac pozornosti.

Elena

K diskusii:

Milan 1  pre každého z nás sú príjemné spomienky na mladé časy a idealizujeme si ich, tomu rozumiem. Lenže čo bolo z Tvojich mladých čias mladíckou pochabosťou, dnes je trestným činom týrania zvierat.

A skutočne by sme pomohli tým dvom chlapcom viac dôsledným riešením ich správania teraz, ako v situácii, že vystroja niečo iné. Neriešené problémové konanie narastá.