Ach, film „Miss špeciálny agent“ som si pozrela pár dní dozadu. No aký aktuálny…
Človek si na podklade súčasného diania uvedomí, že veru niet nič, čo by sme si mali ceniť a priať viac ako svetový mier.
Dodám ešte ku včerajšiemu blogu – úprimne si odpovedzte na otázku – neurobila by pani Remišová lepšie, keby namiesto „vypnutia kúrenia vlastným deťom doma solidárne s deťmi Ukrajiny“ radšej nakúpila ovocie a sladkosti a hračky,a odniesla to tým deťom v utečeneckom tábore?
Zrejme každý z nás súcití s tými ľuďmi, ktorí k nám ako utečenci priputovali cez hranice pred vojnou. Niektorí z nich sa dostali do utečeneckého tábora a mnohých prichýlili príbuzní. Aspoň trochu pomôže, ak sa ľudia dostanú k rodine, rodinné väzby zmiernia tú ťarchu. No zostať kdesi v tábore pre utečencov úplne sám a so strachom o blízkych – ťažko v takej situácii dokážeme nájsť útešné slová.
Vojna je vždy zlo – stres a trauma. Zanechať všetko dôverne známe, roky či desaťročia budované, hroby blízkych – nedokážeme si to ani predstaviť. Kopy mŕtvych, ruiny z miest, spojených s toľkými spomienkami.
Nie, žiadna vojna neprináša nič dobré. Traumu z nej nesú v sebe celé generácie i po jej skončení. A nechcem si ani predstaviť, čo by sa dialo, keby sa skutočne zvýšená rádioaktivita šírila svetom. Pripomínam si občas slová básne Balada o vojne a mieri, ktorú moje dieťa napísalo do ktorejsi súťaže
Viem,
má rany Zem.
A na jej pleciach zjazvených
vždy opäť cítiť vojny dych,
stáročiami sa nesie dym,
plač a smrť, koniec nevidím,
skončí raz boj a nenávisť?…
(nájdete ju celú v jej časti blogu, ak chcete https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2014/09/26/balada-o-vojne-a-mieri/ )
Ach, prajem si, aby nám verejne vysvetlili, prečo chystali miesta pre utečencov už od novembra u nás – aby nám povedali pravdu. Aby už skončilo utrpenie a nivočenie, spojené so všetkými vojnami na Zemi. Aby ľudia zbytočne nezomierali. .
A – pravdaže – chcem svetový mier…
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty