Balada o vojne a mieri

„Neexistuje žiadna cesta k mieru; mier je cesta.“

Mahátmá Gándhí

 

Viem,

má rany Zem.

 

A na jej pleciach zjazvených

vždy opäť cítiť vojny dych,

stáročiami sa nesie dym,

plač a smrť, koniec nevidím,

skončí raz boj a nenávisť?

 

Ten, kto zatúži po moci, tomu niet viacej pomoci,

chce byť silný, chce byť prvý,

lásku k bohatstvu má v krvi.

Územie chce získať, slávu,

nadšenie a obdiv davu.

Všetkým vládnuť – iba On.

Opäť bije vojny zvon.

Luk a šíp kameň nahradil,

meč, pušku, delo vyrobil

ten, kto chcel vraždiť nevinných.

A čoraz horšie zbrane sú,

viac mŕtvych naraz unesú,

zabijú mnohých, čoraz viac.

A vlci vyjú na mesiac,

to cítia vojny hrozný tieň.

A veria, že raz svitne deň keď vojna aj sem dokráča.

 

Viem,

má rany Zem.

 

A na jej pleciach zjazvených

vždy znovu cítiť vojny dych,

stáročiami sa nesie dym,

plač a smrť, koniec nevidím,

skončí raz boj a nenávisť?

 

Bolestný výkrik ranených, streľba, strach a plač bezmocných.

To všetko vojna prináša

a ideály odnáša

o mieri, šťastí, ľudskosti,

beznádej mrazí do kostí.

A vojna víri dokola,

je všade tam, kde nebola

a kde bola, tam pretrvá.

Afganistan, Irak, Lýbia,

aj tam sa teraz zabíja,

potoky krvi tečú v diaľ

a nádej na mier vietor vzal.

Pokoja niet,

hrozí sa svet

vojnových bubnov čoraz viac.

Vlci zas vyjú na mesiac.

 

Viem,

má rany Zem.

 

A na jej pleciach zjazvených

opäť raz cítiť vojny dych,

stáročiami sa nesie dym,

plač a smrť, koniec nevidím,

skončí raz boj a nenávisť?

 

Aj teraz kráča tichom s odporne žeravým dychom.

A čoraz viacej zabíja.

Hej, raz zomrieme – vy i ja,

no prečo skoro, skoro tak?

Na Zem tu sadá čierny mrak,

rádioaktívny klesá prach,

ticho sa smeje hnusný vrah,

ovládnuť chce už celý svet,

úniku pred ním nikde niet.

Vojna je všade, všade je

a chýba kúsok nádeje,

dobroty, lásky, ľudskosti,

čo vlieva silu do kostí.

A vlci vyjú na mesiac,

vojnu už cítia čoraz viac,

čakajú deň, keď príde sem.

 

 

Viem,

má rany Zem.

 

Opäť raz cítiť vojny dych

na pleciach Zeme zjazvených,

stáročiami sa nesie dym,

plač a smrť, koniec nevidím,

skončí raz boj a nenávisť?

 

 

 

Túto báseň som napísala pred 4 rokmi do jednej súťaže. Je aktuálna aj dnes?  

 

 

 Predná Hora, 26.9.2014

Slová o pravde 7. – Ten, kto ma sprevádza. . .

07.07.2026

Niekedy kráčame ťažkými časmi a máme pocit, že nimi kráčame sami. A inokedy nám pripadá, že sa na nás díva s účasťou niekto, komu na nás záleží, alebo že nás sprevádza neviditeľná ruka, a tá nás chráni. Intenzívny týždeň to bol, v ňom som o ťažkých časoch uvažovala a tak trochu som nimi aj šla. V temnote je tiché svetlo mesiaca viac ako denná žiarivá [...]

Slová o pravde 6. – Referendárium. . .

05.07.2026

Nie, prosím pekne, toto nebolo referendum o Ficovej doživotnej rente, ale o tom, koľko máme na Slovensku hlupákov. Isteže nie som za nijaké renty doživotné, pre nijakých funkcionárov odchádzajúcich z politiky vrátane prezidentov. Príjmy majú na slovenské pomery viac ako slušné, takže i dôchodky z nich budú slušné. A pokiaľ odídu v nedôchodkovom veku, môžu [...]

Slová o pravde 5. – Cesta k úspešnosti a la EÚ

02.07.2026

Neviem ako vy, ja sa od iných inšpirujem. Prajem im úspešnosť a ak s nimi chcem nejako súťažiť, tak férovo, polená pod nohy im nepodkladám. Zjavne preto nemám hodnoty kompatabilné s hodnotami EÚ. Od včerajška platí dovozný poplatok na produkty z Číny. Nie že by sa ku mne valili kopy takých tovarov, ale pravdou je, že hodne ľuďom ich ceny pomáhali a dovoz tohto [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,444
Celková čítanosť: 12214646x
Priemerná čítanosť článkov: 3547x

Kategórie

Archív