Ach, niekedy zažívame zlé časy.
A v takých chvíľach uvažujem o kadečom. Ako veľa múdrych príbehov k tomu, aby sme šťastne žili a správne konali, je v knihách, a pritom sa z nich často nedokážeme poučiť.
Napríklad taká Citadela od Exupéryho – za mňa moc múdra kniha – hovorí, že vládca musí dať národu zmysel pri budovaní citadely. No málokto z vládcov to dokáže, a pri podaktorých si musíte klásť otázku, či citadelu budujú, alebo ju rozoberajú.
Vôbec si nie sú vedomí ako možno národ viesť, a namiesto budovaním citadely sa inšpirujú predstavou o zaháňaní stáda oviec.
Nie, nie je to to isté.
Kedysi som pri písaní mojich prác o extrémnom násilí uvažovala o tom, koľko stresu na nás pôsobí v bežnom živote – mohli by sme hovoriť až o chronifikovanom, permanentnom strese. Je to stres súvisiaci s nepredvídateľnosťou života a možnou stratou – strach o zdravie, o blízkych, strach ohľadne možnosti postarať sa o pokrytie potrieb detí, strach o prácu a o schopnosť pokryť životné náklady, silnejúci pri rastúcich cenách. Strach z rôznych prírodných katastrof, z biedy, hladu, opustenosti, ale i z vojny, migrácie, dopadov utečenectva, strach z politikov a ich výčinov…
Sú situácie, v ktorých náš strach zmiernime prijatím rizika – že sú veci, ktoré nemáme pod kontrolou a môžu sa udiať, lebo nie my to tu riadime. No je veľké pokušenie chcieť svet prestavať „k lepšiemu“ – teda aspoň pre mňa jedno z najväčších pokušení to bolo. Ibaže posunieš figúrku na šachovnici a vôbec nevieš, čo to spôsobí. Dobrý úmysel nestačí. A tak sa iba dívam. Nevravím, že sa nepozriem občas konštelačne na veci, aby som pochopila – ale iba sa dívam a nemením. Niekedy je najlepšie postaviť konšteláciu „slepú“, povedala som si pred týždňom, keď som videla jeden prepis konštelačky o terajšej situácii. Nie, nie som nad vecou, je to môj proces učenia.
Hovorím si, že najväčšou tragédiou vládcu je, ak si myslí, že buduje citadelu – a pritom ju rozoberá. Lebo ľudia sa boja kadečoho z toho všetkého, čo na nás dolieha, a zažívajú hnev deň za dňom na toľkých somarinách po drobných kvapkách – raz zdražie olej, inokedy scenzurujú Infovojnu…
Mimochodom, nie veľká tragická udalosť, ale malé každodenné drobné nepríjemnosti podľa odborníkov vedú šialených strelcov a osamelých vlkov k extrémnemu násiliu. Raz, v jeden deň…
Elena
P. S.: A keď už sme pri tej Citadele, teraz sa mi vynorila myšlienka z nej – Ak vediem vojnu, aby som dosiahol mier, vytváram vojnu. Bol to skrátka múdry vládca, čo budoval tú citadelu…
Celá debata | RSS tejto debaty