Anjelské krídla 8. – Vidieť naozaj. . .
29. marca 2022 08:00,
Prečítané 2 314x,
elenaistvanova,
ANJELSKÉ KRÍDLA
.Vidieť naozaj znamená rozumieť.
A ja dnes viem, koľko odvahy a lásky je potrebné na ozajstný plač.
Plakať môžeme dvojako – plačeme kvôli sebe, lebo sme o niečo prišli, lebo sme utrpeli nejakú stratu, lebo nám niečo nevyšlo. Tak sebaľútostivo.
Alebo plačeme za tým, čo odchádza. Iba ten plač nás spája so svetom, uvedomujeme si ním dočasnosť všetkého. Ale ako hovorí Hellinger, ten plač je vyprevádzajúci a nechávame ním ísť odchádzajúceho tam, kam ho tiahne jeho osud. Tým plačom sa spájame s tým veľkým, čo bdie nad jeho i našim osudom. A iba ten plač môže odchádzajúci počuť. .
V jednej chvíli pochopíme, že viac ako odvaha s ktorou bojujeme, je odvaha lásky, s ktorou nechávame ísť…
Je veľa možných ciest, ktorými sa v živote môžeme vydať, ale iba jediná je pravá, tá v súlade s pohybmi ducha. No čím viac kráčame falošnými cestami, tým menej počujeme jej hlas…
Niet už lavičiek v parku, synček. A niet ani Teba.
Môj syn Maroško zomrel 29.3.2014 po závažnom pochybení lekárky revúckej nemocnice.
Elena
04.02.2026
Mám na mysli ľudí v Česku, tí sa pohli správnym smerom. No a aby sme k omylu nedošli, nie postávanie davu na námestí mám na mysli. Konečne pohnutie sa ľudí je podľa mňa včerajší dav ľudí v Litoměřiciach Vajíčka létala, megafon burácel. Utýraná kočka přivedla lidi do ulic i na venkov – Litoměřický deník Demonstranti se vybavili megafonem, skandovali, [...]
04.02.2026
Troška spravodlivosti by to chcelo v tomto štáte zaviesť, nie? Ľubo s manželkou sa dočkali na súde prekvapenia. Skutočne podivný príbeh je to – teraz vám ho rozpoviem. Neverila som vlastným očiam, keď som to čítala včera ráno. Príbeh začal kdesi tu – Ľubovi s Dankou zomrela dcérka Ninka v nemocnici. Prváčka Ninka dostala obyčajnú črevnú chrípku. Po [...]
03.02.2026
Nasnežilo u nás. Dívala som sa z okna v skorom ráne a po tvári mi tiekli slzy. Bielo-biely svet vyzeral rozprávkovo a čisto. Neviem čo povedať, keď vidím tvoje slzy, plačeš tak zriedkavo, povedal Zámer sveta bezradne. Plakať ma môžu vidieť len tí, ktorým dôverujem, odsekla som mu, čiže nikto. Prestala som ho počúvať, až keď ma za plecia zatriasol zaregistrovala som [...]
To mi je naozaj ľúto! ...
Celá debata | RSS tejto debaty