otvorene

Čím ďalej,tým viac ľutujem, že fungujem v solidárnom systéme.

NIe preto, že by som sa nechcela podeliť s ľuďmi postihnutými či starými. Ale preto, že neznášam vychcaných špekulantov.

Pretože na to, aby fungovala solidarita, nemôže systém tolerovať špekulantov, ľudia sa v ňom musia správať čestne.

A to sa rozhodne o slovenskom solidárnom systéme v zdravotníctve povedať nedá.

Mali sme tu solidaritu platičov s neplatičmi – pre mnohých podnikateľov sa stalo folklórom, že neodvádzai nič za zamestnancov, ale tí spokojne čerpali zo systému. Treba otvorene povedať, že týmto podvodným spôsobom si podaktorí vypodnikali majetky.

Mali sme problém – a silne pochybujem, že ho štát doriešil – s tu pracujúcimi Poliakmi, ktorých rodinní príslušníci u nás ťažili zdravotnú starostlivosť.

Teraz tu máme ďalší nesystémový zdravotnícky prvok –  Ukrajincov – za ktorých do solidárneho systému neodvádza nikto nič, ale zdravotnú starostlivosť z neho čerpajú.

Ale, pravdu poviem, i bez nich funguje solidárny zdravotnícky systém u nás nanič.

O tom, že to nie sú prázdne slová, svedčia aj fakty.

Zaujímavú analýzu v tomto smere minulý týždeň poskytol riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera

https://mediweb.hnonline.sk/spravy/27179281-riaditel-dovery-zdravotnictvo-drzia-nad-vodou-len-pracujuci-platia-najviac-a-cerpaju-najmenej

v ktorom uvádza, že

zamestnanec a jeho zamestnávateľ v priemere mesačne odvedú do Dôvery 170 eur, teda až o 140 eur viac, ako štát na jedného svojho poistenca. Priemerný odvod živnostníka je 70 eur.

Ekonomicky aktívni ľudia tvoria len necelých 40 % z celkového počtu všetkých ľudí na Slovensku. Napriek tomu leží zdravotníctvo na ich pleciach. Oprávnene sa cítia byť oklamaní. Platia priveľa a keď ochorejú, dostávajú primálo z tej sumy.

Dostávajú späť len zlomok, pretože až 51,94 eura z „ich“ poistného ide na zdravotnú starostlivosť o ľudí, ktorí nepracujú a poistné za nich platí štát. Štát za nich platí z každej vyzbieranej stovky len necelých 24 eur, no na zdravotnú starostlivosť o nich ide až 76 % z celého verejného zdravotného poistenia.

Toto nie je iba o starých a chorých, ale i o ľuďoch, ktorí sa špekulantsky neunúvajú pracovať – ako to trefne nazval minister Krajniak – nie sú pre nich tie tisícky voľných pracovných miest atraktívne. A i o tých živnostníkoch – lebo veď aký je dôvod, aby platil zamestnanec dvaapolkrát viac ako platí živnostník?

No a potom štát chce v rámci tvrdenia, že nemáme dosť peňazí v zdravotníckom systéme,od pracujúcich ťahať ďalšie peniaze vymedzením niektorých diagnóz, na ktoré „bude“ a na zvyšok by si pracujúci mali doplácať?

Čudujem sa jedinému – že toto má niekto odvahu nazvať systémom.

Elena