otvorene

Nebuďte naivní. Keby vrah vyzeral ako vrah, nikoho by nezabil.

Každý by si dal na neho pozor, vyhol by sa mu. Je preto naivné očakávať, že vrah vyzerá ako vrah. Vyzerá ako sympatický zábavný chlapík, láskavý usmiaty ujo, či ako nenápadný a tichý chlapec.  Predstava, že vraždiť budú v škole tí lotri, ktorým hrozí trojka zo správania, je scestná – tí svoju agresiu vybijú navonok a nekopia ju v sebe.

Smutne som čítala ako naivne učitelia tej školy vykladali o páchateľovi – aký bol tichý a nenápadný, kto to len mohol čakať, že práve on zaútočí.

https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/alexander-utocil-sekerou-desive-svedectva-spoluziakov-zavrel-dvere-potom-prislo-peklo?itm_brand=plus1&itm_template=article&itm_modul=najcitanejsie&itm_area=najcitanejsie-24h&itm_position=2

Páchatelia extrémneho násilia sú vo väčšine prípadov v prostredí školy tichí, nenápadní a sociálne konformní.

Tohtotýždňový útok v škole hovorí o kadečom – hlavne o tom, že je konečne potrebné zaškoľovať učiteľov v zásadách bezpečného správania pri útoku. Lebo povedzme si rovno, je od učiteľky hlúpy nápad vybehnúť z triedy obzerať čo sa deje na chodbe, ak počuje výstrely či krik. Práve ona by totiž mala v situácii útoku žiakov usmerniť, ako správne postupovať – dopredu žiakov zacvičovať v správnom postupe by sme radšej nemali, lebo potom aj útočník by mal vedomosť o tom, ako im ochranu znemožniť a využil by to. Na druhej strane sú bezpečnostné opatrenia. Zamkýnať školy pred vstupom nepovolaných osôb je určite potrebné, aspoň to útočníka pri vstupe zdrží,ak už nezastaví. Väčšina škôl to aj teraz robí.  Horšie  je, ak útočí bývalý žiak, ktorý podmienky školy pozná, alebo dokonca priamo súčasný žiak školy. Triedy by sa mali dať zamknúť zvnútra a kľúč by mal mať učiteľ.

Ohľadne efektivity zaškoľovania učiteľov v reálnom rozoznávaní potenciálne rizikových osobností a rizík možného útoku som hodne skeptická. Väčšina rizikových osobností nikdy nikoho neutlčie. A  keď sa po takom školení učiteľom nepodarí „odhaliť vraha“, t. j. nimi vytipovaný páchateľ nič nevyvedie, ostražitosť učiteľov začne klesať. Je to úplne prirodzená reakcia. Môžu byť preškoľovaní aj každý rok a absolvovať nejaké cvičenie, aby sa ostražitosť ako-tak udržala, ale nevidím  to ani tak ako dobrý nápad. Prezradím vám, že dnes ani odborníci nejaké rizikové osobnosti nevytipujú,  skôr hovoria o rizikových vlastnostiach.

Nie, nemôžeme potenciálnych páchateľov odhaliť podľa toho, že sú tichí a nenápadní. Mnoho detí v prostredí školy je tichých a uzavretých – a mnohí učitelia by zrejme dodali, že našťastie. Lebo im odčerpáva hodne času a síl venovať sa deťom, navonok produkujúcim problémové správanie či s ťažkosťami rôzneho druhu v učení. Každé dieťa, ktoré potrebuje asistenta pedagóga, by ho malo dostať, ale nedostáva. Na mnohých školách nie je ani jediný školský psychológ – pre mizerné platy v školstve psychológovia radšej utekajú do zdravotníctva. Nuž, na školstvo a zaplatenie odborníkov v ňom štát dlhodobo nedáva dosť peňazí – a toto sú výsledky.

Ak vážne niekto z vás očakáva, že učitelia zabsolvujú nejaké školenie a potom bez zaváhania určia, kto by v škole mohol nabudúce vraždiť, tak ste hodne scesty. Máte vôbec predstavu, koľko detí sa môže cítiť v škole správaním spolužiakov či učiteľov zraňované? Nejde predsa len o šikanovanie jednotlivca – konflikt medzi dvomi žiakmi, či medzi žiakom a učiteľom sa odhalí relatívne rýchlo, a býva aj nejako riešený. Prinajmenšom odchodom jedného z nich na inú školu. Šikanovanie jednotlivca skupinou – či už žiaka žiakmi, učiteľmi, alebo opačne učiteľa žiakmi – býva obvykle nejako riešené. Horšie je, ak sa objaví násilie voči ktorému sa deti nevedia brániť – také všeobecné, systémové. Výroky typu „ste sprostí ako buky podpolianske“, či „škoda sviniam perly hádzať“. Je to násilie neadresné, nikto neubližuje konkrétne vášmu dieťaťu – a predsa je to konanie zraňujúce.

Naivná predstava ako nejaký šikanátor v škole tlčie po hlave  či sype nadávky budúcemu páchateľovi môže byť zavádzajúca. Lebo vonkoncom tam nemusí byť klasická šikana – môže ísť primárne o senzitívnejšiu a senzibilnejšiu osobnosť  – jednoducho povedané o osobnosť citlivejšiu na zranenia, ktorá zranenosť nesie dlho v sebe. Na začiatku môžu byť bežné zlomyseľné poznámky, nad ktorými sa iní len zasmejú a niečo odvrknú, no jedno dieťa sa nimi cíti zhodené, lebo má nižšie sebavedomie. alebo sa nedokáže pohotovo slovne brániť. Narastá pocit ukrivdenosti, poníženia – a poníženie je nebezpečnou sociálnou bolesťou. Oddeľuje sa od ostatných a v špirále prehlbujúcej sa psychickej nepohody „nič dobré od nich nečaká“ –  už aj dobre myslené priblíženie a komunikáciu môže vnímať ako nepriateľské.

Aj keď pochopíme proces, ako sa formuje postupne myslenie páchateľa, neospravedlňuje to jeho konanie. Škola musí byť pre žiakov bezpečným miestom. Preto treba páchateľov trestať tvrdo a nekompromisne.

Elena

K diskusii Milan1 áno, som za tvrdú represiu v týchto prípadoch, väčšina páchateľov beztak zomiera pri čine. A o prevencii takýchto útokov chcem dať samostatný blog.

anysta  Rada by som písala tak jednoducho, aby ste to aj Vy pochopili,ale zjavne sa mi to nedarí.