Kopu snov v dlaniach, kráčali sme spolu,
veď nebudeme ďalej mať tú smolu
že na banány kdesi v rade stojíš,
či mandarínky budú tiež sa bojíš…
Stačí tu vymiesť všetko dočista,
budúcnosť naša bude zlatistá.
Nuž, čakajú nás čarokrásne časy,
láska a pravda tu víťazia asi,
a spravodlivosť s nimi v jednom šíku,
budeme tu mať skvelú republiku.
Srdce ti búši, je to dobrá správa,
nie často sa to ľuďom takto stáva,
že k blahobytu dostanú sa razom.
Kto by to nechcel?
Asi iba blázon…
Pár rokov prejde, dobehneme západ,
že zle sme žili, budú všetci chápať.
Kráčajú davy – socializmus preč –
teraz to veru bude iná reč,
pre naše deti budúcnosť sa kynie,
nech ony majú všetko, ak už my nie.
A roky plynú, budujeme stále,
tie veľké sny sú zrazu celkom malé,
na mandarínky netreba ti rady,
aj banánov dosť dovezú ti hady.
No cítiš šťastie? Spokojný si teraz?
To o tomto si sníval toľko neraz?
Dnes stojíme tu s rozbitými snami,
a naše deti stoja smutne s nami.
Nuž, ak sa pozrieš, povedať vieš razom
ach, kto chcel toto?
Asi iba blázon…
Elena
+++++ obdiv ... ...
to je vaša báseň? ďakujem, pekná a pravdivá.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty