Priznávam, nečítam blogy skoro vôbec – ak nejaké áno, tak tie básničkové.
Ale výnimku som predvčerom urobila, ani neviem prečo som sa začítala do blogu Ako TV JOJ pokazila Vianoce väčšine Slovákov, ale veru dobre som spravila. Lebo sa musím pravdy i blogera ferra zastať.
Začnem príbehom, ktorý som kedysi počula – od človeka, ktorý ho prežil.
Príbehom človeka, ktorý začal piť, pretože sa finančne nevládal postarať o rodinu. Žena bez práce, tri malé deti, hypotéka na byt, pôžička na zariadenie bytu a jeden plat robotníka vo fabrike. Polovica kurčaťa v nedeľu na obed celej rodine, druhá polovica až o týždeň. Nevedel sa s tým vyrovnať, hanbil sa že nedokáže zaistiť rodinu, hoci poctivo pracuje. Príbeh zjavne z doby, v ktorej si ľudia ešte pamätali na zlé časy socializmu, kedy za dieťa z pôžičky im časť odpísali a k bytom zamestnaním prichádzali. Nechápali celkom jasne, že tie zlé časy už skončili – že už máme našu skvelú demokraciu, v ktorej sa už štát o vás a do vás nestará (teraz už, pravdaže, vylepšenie našej i tak výbornej demokracie prinieslo zmenu v tom, že sa do vás starať budú rôzni cenzori a sledovači, takže sa už štát nestará iba o vás, ale to už je pravdaže iný príbeh). A síce pitie na životnej situácii takýchto ľudí nič nevyriešilo – veď kedy aj komu pomohlo – ale bolo dočasne malou barličkou. Ľudia až časom (niektorí časom hodne dlhým) prichádzajú na to, že je to barlička krivá a navyše zlomená, takže opierať sa o ňu nie je rozumné a ani bezpečné. Namiesto opory im dopomôže k pádu.
Zanechal vo mne zmiešaný pocit ten príbeh vtedy. Napriek mojej odbornej práci i moja rodina žila skromne – roky som splácala odkupovanie bytu, manžel opatroval nášho postihnutého syna a mali sme i tri zdravé dcéry – takže fakt že som mala jediné topánky a nové som si kúpila až keď sa staré rozpadali, som nepokladala za tragédiu. Dokážem byť skromná a vytrvalá, ak niečo pokladám za zmysluplné. I to, že som musela priliať deťom pri robení kakaa do mlieka trochu vody, aby bolo všetkým, som zvládala. Jediná vec, ktorú som chcela, bola delfínoterapia pre syna, no keďže som na ňu nemienila vyžobrávať peniaze zbierkou, začala som študovať podklady k tomu, ako a kde štát môže ušetriť, aby skutočne spravodlivo delil a na čom môže ušetriť, aby zostalo na delfínoterapie pre všetky postihnuté deti. Veru, peniaze v tomto štáte by sme vedeli využiť úplne inak, ako sa to deje a veľké peniaze na zmysluplný rozvoj blaha spoločnosti by zostali, nebyť kadejakých bez hanby ryžujúcich lumpov a kadečo riadiacich neschopákov. Mohla by som vám prezradiť, že štát nás dlhodobo okráda tým, že sa nerobila pravdivo zmena spotrebného koša. Alebo o akú časť HDP prichádzame tým, že máme hromadu dlhodobo nezamestnaných spoluobčanov, ktorých populácia sa rozrastá, a že je nutné ich zamestnať, inak to ekonomicky neutiahneme. Alebo i to, že už v roku 2012 som v rámci Charty 2012 upozornila kompetentných na nutnosť bezodkladne riešiť systémovo personálnu situáciu v zdravotníctve. Ak hovorím, že by som vedela radikálne vylepšiť ekonomiku a starostlivosť štátu o občanov, nežartujem. Je ale pravda, že súčasťou môjho vylepšovania by boli aj verejné tribunály a popravy niektorých darebákov, aj znárodnenie niektorých majetkov.
Spomenula som si na ten príbeh pri čítaní blogu o štedrých Vianociach kriminálnikov, ktoré videl bloger v televízii. Plne mu rozumiem, na rozdiel od väčšiny z vás totiž mám prehľad o tom, koľko investujeme do pobytu kriminálnika v base za jeden deň. Je to jedna z vecí, ktorú v tomto štáte pokladám za nespravodlivo riešenú – a sledujem to dlhodobo.
Voči blogerovi rozbehli diskutéri zavádzajúce tvrdenia, či na Vianoce závidí – nuž, je to manipulatívne, lebo nejde o závisť, ale o spravodlivejšie nakladanie s prostriedkami nás všetkých. Keby sme sa väzňom skladali iba na tú kapustnicu na Vianoce, zrejme by to mnohí z nás prešli kývnutím ruky. Ale kdeže – my na nich vynakladáme denne viac ako má dôchodca po desiatkach poctivo odpracovaných rokov, alebo mnohí pracujúci sami na seba a svoju rodinu za poctivú každodennú prácu.
Takže poďme vytiahnuť za uši na svetlo sveta zopár faktov.
Priemerná denná náležitosť na jedného stravníka z radov obvinených a odsúdených v porovnateľnom období roka 2020 bola 2,61 eur. Takže ak máte 5-člennú rodinu, porátajte si či vám zostávalo v roku 2020 na stravu denne 2, 61 eura x 5.
Budem beštia – a prezradím vám, že tých 2, 61 eura bola len základná suma.
Peňažné limity na prípravu stravy poskytovanej väzneným osobám a personálu zboru boli navýšené o 20 % a pri stravných dávkach liečebných 30 výživ v rozpätí od 20 % do 30 % v závislosti od finančnej náročnosti potravín na prípravu liečebnej výživy. V období prvého polroka 2021 bolo počas nepriaznivej pandemickej situácie v jednotlivých organizačných zložkách zboru celkovo poskytnutých väzneným osobám 1 833 795 prídavkov stravy „COVID“ (v hodnote peňažného limitu 0,50 eur) a 45 242 celodenných stravných dávok suchý balíček „COVID“ (v hodnote peňažného limitu 3,- eur).
Doparoma s takým ľudskoprávnym systémom – nechceli by u nás i dôchodcovia potravinový balíček v hodnote 3 eura denne na prilepšenie stravy?
Čo poviete, dáme ešte niečo k tej strave väzňov?
Na zvýšenie priemernej dennej náležitosti v roku 2021 malo vplyv aj zvýšenie počtov stravných dávok priznaných liečebných výživ, ktorých peňažný limit je vyšší. V rámci zboru bolo poskytnutých 419 145 stravných dávok liečebných výživ a v nemocnici Trenčín 39 971 diét. Medziročným porovnaním s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu o 17 636 stravných dávok liečebných výživ, čo predstavuje nárast o 4,39 %.
Celkovo bolo poskytnutých 13 702 mimoriadnych pracovných prídavkov stravy a 3 171 zdravotných prídavkov stravy.
A tiež sme mali ku koncu minulého roka 261 obvinených a odsúdených cudzincov.
Na základe schválených žiadostí odsúdených bolo počas moslimského sviatku Ramadán poskytnutých celkovo 324 stravných dávok Ramadán.
Nie, k tomuto skutočne nič nedodám, lebo by ma zavreli – názor si urobte sami.
Ach, hej, pripomínam že sa väzňom skladáme i na zdravotnú starostlivosť – sami si ju neplatia – a tú mnohí náležite využívajú a zneužívajú. Podľa štatistík o dosť viac ako pracujúci ľudia, ktorí chodia do práce, aby uživili svoje rodiny.
https://www.topky.sk/cl/10/1364515/Vazni-ziju-za-mrezami-takmer-zadarmo–Z-37-eur-na-den-zaplatia-len-par-centov-
Väzni v roku 2010 navštívili v priemere 22-krát zdravotnícke zariadenie. To je takmer štyrikrát viac (3,9) ako je priemer návštevnosti zdravotníckych zariadení na jedného obyvateľa Slovenska. V roku 2011 už chodili väzni k lekárovi v priemere až 24 krát za rok, čo je 4,5-násobne viac ako u zvyšku populácie. „Zvýšený počet oproti bežnému priemeru zaťažuje rozpočet ZVJS, zdravotnícky personál a príslušníkov vykonávajúcich eskorty v ústavoch,“ upozornila Bieliková. Hlavnými dôvodmi týchto návštev bolo neriešenie zdravotných problémov väzňov v civilnom živote. V ústave majú na ošetrenie čas a nemusia na ne vynakladať peniaze, ak ide napríklad o stomatologické zákroky. V niektorých prípadoch predstierali zdravotné problémy pre rôzne úľavy, diéty, podávanie sedatív a analgetík.
Rok 2011 má ešte vyššie údaje
https://domov.sme.sk/c/6957791/vazni-v-leopoldove-boli-u-lekara-v-priemere-35-krat-do-roka.html
Správa NKÚ ukázala, že väzni chodia k lekárovi oveľa častejšie než bežní ľudia. Každý väzeň v leopoldovskej väznici navštívil lekára v priemere 35,5-krát za rok. Tento údaj je z roku 2011. Oproti priemernému počtu návštev bežných ľudí (5,3) je toto číslo vyššie o 670 percent.
A pozrime sa na rok 2021.
V roku 2021 stúpol počet ošetrených a vyšetrených obvinených a odsúdených vo všeobecných ambulanciách ústavov z 191 082 na 249 511 (tabuľka č. 40), čo predstavuje rozdiel 58 429 osôb. Na jednu obvinenú alebo odsúdenú osobu pripadlo približne 24,14 vyšetrení ročne.
No čo k tomu dodám? Vážne čakáme my, ktorí zdravotné odvody platíme, a nie malé – na ošetrenie u zubára niekoľko mesiacov? U odborníkov – špecialistov mnohí by ste mohli porozprávať o termínoch tiež, však? Boli ste vôbec niekedy v živote u lekára za rok 24 x?
Pri odchode z basy sú i náklady na obuv a odev, cestovné a stravné príspevky, ktoré dostávajú. No veď hovorím, zlatý solidárny systém.
Ak prirátame k nákladom na väzňa i to, čo by on sám mal urobiť a nerobí – mal by byť zapojený do solidárneho systému a poctivo v ňom pracovať, napríklad prispievať na živobytie (dôchodok, sociálne dávky, aj zdravotnú starostlivosť) vlastným rodičom, či nebodaj na živobytie svojim deťom (vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť) – bola by to zrejme slušná suma, ktorou musíme solidarizovať s tými, ktorí páchajú trestnú činnosť. Rovnako by sme tam mohli rátať aj náklady na budovy, bacharov – platy, výsluhové dôchodky, rekreácie a tak ďalej – lebo tie náklady by sme bez väzňov ako spoločnosť nemali.
Pre zaujímavosť spomeniem, že v basách sme mali u nás v roku 2021 198 negramotných, z toho 117 v strednom až maximálnom stupni stráženia. Ďalších 583 ich bolo s neúplným základným vzdelaním. Takmer 40 percent z odsúdených väzňov malo ku koncu vlaňajška dokončené maximálne základné vzdelanie. A 48, 6 % väzňov bolo bez pracovnej kvalifikácie. Takže i na slobode sa im zrejme skladáme na pohodlný sociálnodávkový život.
86 väzni v base absolvovali kurz pre negramotných, a skutočne by ma zaujímalo, či sa vďaka nemu čítať a písať naučili.
Ak niekto tvrdí, že väzni si u nás náklady na pobyt hradia, verejne klame.
Pár rokov dozadu vyšiel článok
Slovenský väzeň sa v rokoch 2009 až 2011 podieľal 79 centami na denných nákladoch, ktoré sú spojené s jeho pobytom za mrežami. To predstavuje 2,1 percenta zo sumy, ktorú si jeho denný pobyt vo väzení vyžiadal. Denné náklady na jedného väzňa boli vtedy 37,28 eura a takmer 98 percent z tejto sumy sa hradilo zo štátneho rozpočtu.
Dnes už by zrejme takú škaredú pravdu nemohli napísať.
Pohľadávky voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným v správe generálneho riaditeľstva tvorili k 31. 12. 2021 sumu 4 519 766,45 eur a oproti roku 2020 zaznamenali pokles o 11 143,40 eur. S cieľom vysporiadania sa s nevymožiteľnými pohľadávkami bolo v roku 2021 trvalo upustené od vymáhania pohľadávok Slovenskej republiky v sume 285 607,79 eur.
Vymožené pohľadávky od obvinených a odsúdených a bývalých obvinených a bývalých odsúdených boli v sume 344 366,05 eur. Úspešnosť vymáhania pohľadávok je na úrovni 8 %
Údaj si môžete overiť vo väzenskej ročenke za rok 2021, s. 25.
https://www.zvjs.sk/file/d649e184-6d37-4456-914a-9774de491367.pdf
Ach, a dnešná aktualita – naša drahá vláda chce
bude okrem iného rozhodovať aj o výške pracovnej odmeny a podmienkach jej poskytovania odsúdeným. No treba im ju zvýšiť chudákom, však? A nás ostatných okradne sľubotechna na cene tepla viac
Zvýšenie ceny tepla pre domácnosti v bytových domoch by nemalo byť obmedzené rastom aktuálnych cien o maximálne 15 percent, ako to schválila vláda 15. decembra, ale nárast má byť o maximálne 20 eur na megawatthodinu. Vyplýva to z novely nariadenia, o ktorej bude rokovať vládny kabinet počas štvrtkového online rokovania.
No takto sa správajú klamári, ktorých ste zvolili, ku pracujúcim ľuďom.
A tak sa ešte pozrime aj na teplo v basách. Hovorí sa, že vás posadia „do chládku“, ak idete do basy, ale neverte tomu.
Ako uvádza článok v linku, celkom teplo tam majú podľa článku z roku 2009
https://domov.sme.sk/c/4260458/v-slovenskych-vazniciach-je-zatial-dostatok-tepla.html
Pre približne 8300 väzňov v slovenských ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu je zatiaľ zabezpečené dostatočné teplo aj pri znížených nákladoch na vykurovanie bez ohľadu na súčasnú krízu spôsobenú zastavením dodávky plynu.
Veď nech nám novinári konkretizujú, koľko majú väzni na celách stupňov. Bloger písal, ako na Vianoce v tričkách behali – a nám tu kážu hrubé svetre mať natiahnuté.
Pred rokmi sa ozývali nespokojní košickí prokurátori, lebo teplotu v pracovniach mali nižšiu ako väzni v base.
A tak sa pýtam otvorene a verejne – aká teplota je garantovaná v slovenskej base na celách?
No a zaťahajme ešte pravdu za uši – ak som vyššie písala o sume 2, 61 eura vynakladanej na jedlo pre väzňa denne, nie ste azda takí naivní, aby ste si mysleli, že to je celý denný náklad na väzňa v base. Lebo nie je.
Napríklad v Trenčíne je to 166, 10 eura na deň na jedného väzňa vynaložených. A v Levoči 136, 03 eura na deň na jednu väznenú osobu. Priemerne bol v roku 2021 denný náklad na 1 väzňa v slovenskej väznici 62, 03 eura, ako ukazuje tabuľka 31 na strane 72 väzenskej ročenky
https://www.zvjs.sk/file/d649e184-6d37-4456-914a-9774de491367.pdf
Prerátajte si, či dostanete taký plat za kvalifikovanú prácu na deň.
Nie, toto skutočne nie je len o tom, koľko kapusty v kapustnici si môže dovoliť ten, kto poctivo pracuje.
Je to i o tom, koľko oddychu si nemôžeme dopriať pre samú solidaritu – odsolidarizujeme v tomto systéme o dosť viac rokov, ako pracujeme sami na seba. Koľkí z nás chodia do práce skoro ráno, v daždi, snehu na bus. Koľkí ráno nejedia a tým si poškodzujú zdravie – veď komu chutí jesť o pol piatej ráno? A nájde sa na Slovensku debil, ktorý pri táraní o šetrení na pracoviskách pracujúcim ľuďom poruší ešte i mikrovlnku na ohriatie jedla a kanvice na čaj, lebo „na to nemáte v Zákonníku práce právo“?!!!!!!
Hovorme otvorene a nahlas – majú tí, ktorí v tomto štáte poctivo robia, iba povinnosti – a práva majú len tí, ktorí nerobia a dookola iba ťažia zo solidárneho systému?
Elena
K diskusii: mirsa Nie, môj syn neťažil zo solidárneho systému, pracovala som, nedostal ani len špeciálny kočík ako rástol, lebo i na ten si museli dávať rodiny dosť vysoký doplatok, ktorý sme nemali. Dokonca som mala i dve práce, jednu dennú a jednu nočnú, aby moje deti mohli študovať. Po celý čas som nemala jedinú PN – keď som raz z vyčerpania odpadla, mala som tých päť dní v nemocnici pokrytých dovolenkou. I teraz počas dovolenky denne riešim pracovné veci a pár dní dovolenky som strávila v práci.
Môj syn nedostal nič, ale je pravdou, že vďaka môjmu boju majú už teraz deti s postihnutím a ich rodiny situáciu trochu ľahšiu. A tie rodiny rozhodne nepokladám za ľudí ťažiacich z hotového. Ak sa človek stará o choré dieťa či rodiča alebo partnera, tak PRACUJE formou opatrovania, t. j. má úplne odlišnú situáciu ako ten, kto iba ako nezamestnaný posedáva doma a naťahuje na hotové ruku. Alebo nebodaj ako ten, kto sedí v base a vyskladáme sa mu na drahé náklady takého pobytu.
Plny suhlas !!! Roky pocuvsm, ze nebude dost... ...
Váš syn neťažil zo solidárneho systému? ...
Elenka, veľmi dobrý blog!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! ...
Celá debata | RSS tejto debaty