Hej, niekedy si kladieme otázku, dokedy budú trvať darebáčiny rôzneho druhu. Deň za dňom sa vynárajú, ako potkany z kanálov. Dovtedy, dokým budeme mlčať, hovorím opakovane.
Chcem žiť spokojne a zaujímajú ma iba pozitívne veci, poviete si niekedy, aby ste ich prízraky od seba odplašili. Nie je to môj problém, nebudem sa tým zaťažovať.
Ibaže potom náhle zistíte, že sa dotkli aj vášho života. Nečakane. Ničivo. Tragicky.
Až vtedy pochopíte, že nemožno mlčať
Som si istá, že to, čomu sú dnes na Slovensku vystavené obete zo strany páchateľov a ich právnikov, či často aj polície a justície „pri ceste za spravodlivosťou“, by ste zažívať nechceli.
Neprajem vám to, je to zúfalo bolestné. Postavenie obetí nemožno dnes u nás porovnať s postavením páchateľa, ktorý má všemožne chránené práva.
Preto vznikla petícia na zmenu a doplnenie Občianskeho zákonníka.
Hromadnou pripomienkou sa sleduje
– zlepšenie postavenia obetí neoprávneného zásahu do práva na život, telesnú či psychickú integritu, súkromie , rodinný život,
– ochrana obetí neoprávneného zásahu pred retraumatizáciou a sekundárnou viktimizáciou,
– nepremlčateľnosť nároku vo všetkých jeho zložkách,
– zosúladenie ustanovení trestného a civilného práva,
– definovanie práva na postmortálnu (posmrtnú) ochranu a osôb oprávnených uplatňovať tento nárok
Nájdete ju na
Niekedy stačí málo.
Jeden slnečný lúč, aby prežiaril temné mraky.
Jedno objatie, aby sme na niekoho nezabudli.
Jeden podpis, aby sme zlepšili postavenie tých, ktorí v tomto štáte žiadajú o spravodlivosť.
NIekedy stačí málo…
Elena
Ak by sme nemlčali včera ,tak dne sme mohli... ...
Podpísala som. ...
Čo sa dnes deje, to už bolo dávno predpovedané... ...
Poetickými slovami "neprerazíš"... ...
Celá debata | RSS tejto debaty