Čooo 2. – Deň matiek. . .

Dnes je Deň matiek. A človek nevie, či napísať s veľkým iba D alebo aj M.
Teda hlavne M – ozvalo sa moje vodnárske buričské ja – a ten deň by som dala s malým D. Lebo matky majú deň každý deň.

To je fakt, zauvažovala som. Deň matiek nie je o donesenej bonboniére, zmrzline, jablkovej šťave, jahodách či ktovieakých darčekoch, ani len o spoločnom výlete v ten deň.

Deň matiek je deň za dňom – a noc za nocou, dodala by som, a mamy by dobre vedeli, že mám pravdu.

Lebo byť mamou nie je o jednom pripomienkovom dni.

Je to o dňoch, kedy svieti slnko, a vy opatrne kráčate s dieťatkom tíško spiacim v kočíku. O dňoch, kedy dieťa vediete hrdo po prvý raz do školy. A dňoch, kedy vaše dieťa telefonuje s natešeným hlasom, ako zvládlo skúšku.

Ale aj o dňoch, kedy sa unavene vlečiete z práce a ťaháte tašku s nákupom, aby deti mali doma čerstvý chlieb a mlieko. O dňoch, kedy dieťa potrebuje pofúkať ranu uštedrenú životom a vy musíme nabrať silu ho utešiť. A o dňoch aj nociach, kedy teplota stúpa a stúpa – a vy dávate členkové zábaly a držíte bezmocne drobnú rúčku.

To sú dni matiek, nie tento výročný. Lebo práve v nich je mama s veľkým M.

 

Ach, kráčali sme dnes popoludním z malého výletu, na ktorý ma deti vytiahli z tej mojej ulitky. Prostredniatko s kamarátkou s kočíkmi, napomínala jej odvážne dráčatko spúšťajúce sa na odrážadle hala-bala strminou k vode.

Môžeme ísť pokojne, nemáme tu deti, povedala moja najstaršia. Čo tým myslíš, opýtala som sa medovo – ja ich tu mám dve… Rozosmiali sme sa.

Aj podvečerný telefonát s mamou, s vďakou že je. Úlomky spomienok, ako mama prichádza po celodennej práci domov busom večer  a ráno pred odchodom na bus mi necháva na stolíku novú čiapku, na ktorú si ukradla pár hodín zo svojho spánku. A kedy ma mama najviac prekvapila? No to som šla na vysokú školu, boli sme kúpiť niečo na oblečenie. Mali nádherný belasý komplet sukne a blúzky, ale pridrahý. Po týždni mi prišiel balíček – nádherný bledomodrý komplet mamou ušitý na starej singerke. A lepší ako ten v obchode, lebo mal na blúzke vpredu vrecko s vyšitou šípovou ružou a mojim monogramom. Ach, áno, som Ruženka šípková, ten kvet  mám naozaj rada…

 

No čo dodať? Bože, Ďakujem že sú na svete mamy…

 

 

Elena

Začem bukvy 11. – Ako u nás oráči orajú. ..

25.07.2026

Premysl Oráč, mýtický český vládca z dynastie Přemyslovcov, bol z oráčov najviac vydarený. No a odvtedy nám tu oráčov pribúda, a orú a orú… Tak poďme k tomu príbehu teraz. Nejdeme hlbokú orbu a la opozícia riešiť, tej by sa mali venovať OČTK, lebo už i príprava niektorých činoiv je záležitosťou trestnou. Pozrime sa teraz na nejakých ďalších [...]

Začem bukvy 10. – Výnimočné podujatie. ..

23.07.2026

Sedela som na balkóne chvíľu v tichu večera a mesiac sa mi prihováral. Nie každý má ale rád ticho hôr a niektorí dajú prednosť kultúrnemu vyžitu. Výnimočné podujatie mi fb priplavil. Ja teda dávam prednosť tomu rozhovoru s mesiacom a pohľadu na oblaky, ale vás to možno osloví. Ako hovorín autor príspevku, úžasné podujatie, ktoré robí ich mesto výnimočným a tak [...]

Začem bukvy 9. – Gratulujem podporovateľom vstupu Ukrajiny do EÚ

22.07.2026

Vysvetlím vám, že prečo. Pokračujme v pozeraní pravde do očí z minulého blogu. Výsledky doterajších meraní na Ukrajine tvrdia, že celková radiačná situácia v krajine zostáva v norme, pričom zvýšená radiácia a toxické riziko sa vraj vyskytujú výhradne lokálne – v bezprostrednej blízkosti trosiek zasiahnutej vojenskej techniky. Verte tomu, ak chcete. [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,460
Celková čítanosť: 12275006x
Priemerná čítanosť článkov: 3548x

Kategórie

Archív