Čooo 2. – Deň matiek. . .

Dnes je Deň matiek. A človek nevie, či napísať s veľkým iba D alebo aj M.
Teda hlavne M – ozvalo sa moje vodnárske buričské ja – a ten deň by som dala s malým D. Lebo matky majú deň každý deň.

To je fakt, zauvažovala som. Deň matiek nie je o donesenej bonboniére, zmrzline, jablkovej šťave, jahodách či ktovieakých darčekoch, ani len o spoločnom výlete v ten deň.

Deň matiek je deň za dňom – a noc za nocou, dodala by som, a mamy by dobre vedeli, že mám pravdu.

Lebo byť mamou nie je o jednom pripomienkovom dni.

Je to o dňoch, kedy svieti slnko, a vy opatrne kráčate s dieťatkom tíško spiacim v kočíku. O dňoch, kedy dieťa vediete hrdo po prvý raz do školy. A dňoch, kedy vaše dieťa telefonuje s natešeným hlasom, ako zvládlo skúšku.

Ale aj o dňoch, kedy sa unavene vlečiete z práce a ťaháte tašku s nákupom, aby deti mali doma čerstvý chlieb a mlieko. O dňoch, kedy dieťa potrebuje pofúkať ranu uštedrenú životom a vy musíme nabrať silu ho utešiť. A o dňoch aj nociach, kedy teplota stúpa a stúpa – a vy dávate členkové zábaly a držíte bezmocne drobnú rúčku.

To sú dni matiek, nie tento výročný. Lebo práve v nich je mama s veľkým M.

 

Ach, kráčali sme dnes popoludním z malého výletu, na ktorý ma deti vytiahli z tej mojej ulitky. Prostredniatko s kamarátkou s kočíkmi, napomínala jej odvážne dráčatko spúšťajúce sa na odrážadle hala-bala strminou k vode.

Môžeme ísť pokojne, nemáme tu deti, povedala moja najstaršia. Čo tým myslíš, opýtala som sa medovo – ja ich tu mám dve… Rozosmiali sme sa.

Aj podvečerný telefonát s mamou, s vďakou že je. Úlomky spomienok, ako mama prichádza po celodennej práci domov busom večer  a ráno pred odchodom na bus mi necháva na stolíku novú čiapku, na ktorú si ukradla pár hodín zo svojho spánku. A kedy ma mama najviac prekvapila? No to som šla na vysokú školu, boli sme kúpiť niečo na oblečenie. Mali nádherný belasý komplet sukne a blúzky, ale pridrahý. Po týždni mi prišiel balíček – nádherný bledomodrý komplet mamou ušitý na starej singerke. A lepší ako ten v obchode, lebo mal na blúzke vpredu vrecko s vyšitou šípovou ružou a mojim monogramom. Ach, áno, som Ruženka šípková, ten kvet  mám naozaj rada…

 

No čo dodať? Bože, Ďakujem že sú na svete mamy…

 

 

Elena

Začem bukvy 5. – To som skutočne zvedavá, ako na to Generálna prokuratúra zareaguje. . .

12.07.2026

Generálna prokuratúra by sa mala podľa mňa rozhýbať k činu v rámci pravidelného monitoringu tlače. Pozrime sa preto na fakty, aby vedeli koho majú prešetriť, či toto konanie nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu. Ako uvádza článok v linku „Demokratická spoločnosť stojí na slobode prejavu, no tá nesmie viesť k verejnému nálepkovaniu, stigmatizácii ani k [...]

Začem bukvy 4. – Poplach v Hnúšti

12.07.2026

Zúfalá prosba o pomoc beží na fb Pani píše HNUSTA JE TU NIEKTO Z HNUSTE, PRAVDEPODOBNE RAKETOVY INZITINERI, ZAMUROVALI VTACIKOV. ak je tu niekto z HNUSTA, PROSIM KONTAKTUJTE ZACHRANNU STANICU kontakt je v texte, alebo aj mna na 0911226060 , dakujem. KONAJTE, ZOMRU TAM. https://www.facebook.com/reel/27958117430452428 No čo slušne povedať na takých debilov, ktorí zamurujú [...]

Slová o pravde 11. – Hanba Slovenska. . .

12.07.2026

Mlčanie sa nevypláca. O zle treba hovoriť – a treba si pripomienku naň uchovať aj v historickej pamäti. Včerajšie výročie ale prešli mlčaním naše médiá – nehodí sa podaktorým do karát pripomínať zločiny ukrajinských fašistov v časoch, keď po nich pomenoval ich veľký kamoš Zelenskyj vojenskú jednotku. Udalosti tých čias by nemali zapadnúť prachom. [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,453
Celková čítanosť: 12240986x
Priemerná čítanosť článkov: 3545x

Kategórie

Archív