Mám rada medvede.
Priplávala mi táto myšlienka náhle včerajším popoludním. Ach, možno to nie je vhodná téma v krajine, kde sa medvede potĺkajú pomaly už aj v obchodných centrách a pribúda aj útokov na ľudí. Nechcem ich bagatelizovať, no na druhej strane rozumiem, že aj zvieratá potrebujú svoje miesto pre život a pokoj niekde v horách – ten im narúšajú turisti čoraz viac. Až dusivo na mňa pôsobí „turistický ruch“, aký nastal pri sysľoch a na Prednej Hore, nijako sa mi nepáčia tieto premeny, a hovorím si, že ľudí je zrejme skutočne priveľa, keď vidím tú záľahu áut pri sysľoch cestou busom z práce. Takže úprimne s medveďmi súcitím.
Som nejakým spôsobom s medveďmi spojená, už som to i v blogu spomínala – medveď podľa predpovede šamana ma bude sprevádzať. Aj v rituáli zomierania a znovuzrodenia mal šaman toto silové zviera, ako mi oznámil hneď v druhej vete. Zaspomínala som na ten zážitok teraz – a s odstupom času vidím, aké silné posolstvá som vtedy získala.
Poznanie si teraz s odstupom času dosadlo, že aká to bola hodne symbolická cesta. Lebo aj životom som šla tak ako na šamanskej ceste vtedy, bez ohľadu na boľavé šrámy, ktoré mi to spôsobovalo. Až tie obrovské krvavé šrámy v živote mi pomohli určiť si pevné hranice sebaochrany.
Ako povedal v tom príbehu havran – nie som strom.
Zalistovala som blogom a zistila, že som písala o medveďovi veľakrát. A písala som o medveďovi aj tu
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2022/07/14/zlatobyl-9/
Veru pobavilo ma, že môj v blogu spomenutý obľúbený parfum s horko-sladkou dušou som práve v tomto týždni znovu kúpila.
A hej, tak mi to nejako teraz dosadlo, že presne takí ľudia sa mi páčia – ako rastlina, z ktorej je ten parfum vyrobený – zdanlivo nenápadní a obyčajní, ale stoja pevne v zlých časoch. Ten parfum je z rebarbory, je to rastlina ktorej krásu vidíte až keď sa pozorne dívate – zažiaria jej červenkasté stonky, dokonca má aj jemný snehovobiely alebo nežne ružovkastý kvet. – pripomína mi čistú dušu. To kedysi bolo to, čo som hľadala, človeka s čistou dušou. Hľadala som síce zle, ale i dnes čistú dušu pokladám u človeka za to, čo je v živote najviac dôležité.
Hlboko ľudskí, pevní v zlých časoch – mám ich okolo seba prekvapujúco veľa. Ďakujem, že si mi to ukázal, dodala som úprimne Zámeru sveta. Iba sa šumivo zasmial – nešlo by to, keby si nenašla odvahu mi dôverovať . Tak to je, uvedomila som si.
Aj tu som písala o medveďoch, zvláštne, ako mi vypadli z pamäti tie šamanove slová vtedajšie o spojení s medveďom a že ma stále vidí
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2021/05/04/clovecina-5/
a nebudem sa tváriť múdro – ani dnes im ešte moc nerozumiem – aký je to múdry medveď, Zámer sveta? Neohrozujúci – priplávalo mi do mysle z jeho odpovede – dostatočne silný, aby ti neubližoval. Nemusíš sa báť, bez tej sily ho k tebe nepustím, dodal.
Pravdou je, že jeden medveď ma verne sprevádza. Od kontajnera zachránený jednouchý Macko Uško je môj dávny kamoš. Sedí v kresle, a občas sa spolu rozprávame. Najnovšie je jeho náruč prístavom pre už nie túlavú mačku, ktorá ešte stále nemá meno. Akosi žiadne z tých, ktoré jej dávajú, jej podľa mňa nesadlo. Musí sa liečiť v pokoji a izolovane od iných mačiek. Má šialene zranený pohľad, musela toho preskákať zúfalo veľa. Ukrytá pod kreslom pozerá, čo jej prinášame. Ja v skorom ráne mačacie paté a podelím sa s ňou o kadečo – veľmi jej chutila vyprážaná cuketa. Upratovačka Martuška poobede donesie žĺtok, mačička vylizuje misku dookola.
Na tenučkých dlhánskych labkách sa mačka naddvihne a díva sa na mňa spoza skrinky ako pracujem. Neviem či ma vidí medveď, o ktorom vykladal šaman – ale tá mačka určite áno. Po troche jej dorastá srsť na ubolenom vychudnutom chrbátiku, a začína chápať, že svet môže byť aj dobré a láskavé miesto.
Macko Uško ju drží v náručí láskavo. Ako mama.
Elena
K diskusii luna5 Iste, aj ona je v jednom z tých spomenutých blogov.
Mia007 SKutočne netuším, čo na tom diskusnom príspevku mohlo adminovi prekážať. Luna5 v ňom spomenula prípad utýranej medvedice.
ani nie, len ma na čas zablokovali, Písala som... ...
Ten jeden príspevok, ktorý tu vraj bol - musel... ...
Celá debata | RSS tejto debaty