Analytici naznačujú prudký pokles životnej úrovne. A politici vykladajú, ako budú chrániť „zraniteľných“, t. j. nepracujúcich.
Tých, ktorí ešte sladko spia, keď ja idem na bus do práce v skorom ráne, v ktorom smerom k zime bude čoraz viac šera? Tých, ktorí v popoludní brázdia obchodmi či pohodlne posedávajú na lavičkách v meste, keď sa unavená vlečiem na bus z práce?
Kto bude chrániť nás, ktorí musíme dávať? Prečo by práve nám mala klesať životná úroveň – a pritom by sme sa mali skladať na pohodlný život ľudí, ktorí nepracujú?
Ak plyn zdražie o 110 % a elektrina ktovie o koľko, ako to médiá naznačujú, tak by to bol obrovský dopad na naše peňaženky aj na našu životnú úroveň.
Som si istá, že by sme mali robiť opatrenia. Keďže štát sa na nás pracujúcich chce vykašľať a pomáhať len „sociálne zraniteľným“ – t. j. nepracujúcim – musíme sa my pracujúci o seba postarať sami.
Cesty sú dve – buď sa zvýšia naše príjmy, t. j. dostaneme vyššie platy, Alebo si zadovážime lacnejší plyn a elektrinu.
Prvá z ciest znamená, že sa ako pracujúci zjednotíme a dôjde ku generálnemu štrajku., Že prestaneme na pár dní robiť a odstavíme úplne všetko. Úplne, úplne všetko.
Lebo pracujúci nie sú dojné kravy, ktoré bude štát iba dojiť a dojiť, a nebude brať ohľad na tých, ktorí musia dávať.
Analytik vykladá v článku v linku
že len 4 či 8 rokov sa pouskromňujeme, a potom bude lepšie. A čo my sme korytnačky, že budeme žiť dvesto rokov?
Patrím ku generácii, ktorú tento štát poobkrádal na kadečom, ak poctivo pracujeme – napríklad na veku odchodu do dôchodku – dá nám oveľa menej a dáme mu oveľa viac (10 rokov navyše oproti ženám v porovnateľnej situácii, ktoré sú na dôchodku). Obkráda nás aj nezvyšovaním mzdy napríklad – za tejto vlády ľudia v školstve nemali zvyšované platy po celé roky, až tento rok. Málokto si uvedomí, že ho tak obkráda štát nielen na súčasnej životnej úrovni, ale aj na výške budúceho dôchodku. Pracujúci Slováci sa uskromňovali po 89, „len pár rokov a dobehneme životnou úrovňou Západ“, a potom znovu a znovu pri rôznych ekonomických marazmoch. Pripomeňme si – uskromňovali sa pracujúci, nezamestnaní mali po roku 1989 parádne dávky a hradené náklady, až po čase ich začal štát osekávať, lebo bolo neúnosné, že sa mali lepšie ako mnohí zamestnaní. Ako to skromne zahalila do jedinej vety wikipédia Podmienky poskytovania dávok v nezamestnanosti sa v priebehu času menili a v 90. rokoch sa postupne sprísňovali.
Som s ekonomickými expertmi štátu ochotná ísť do diskusie naživo vysielanej v televízii – spoločne zrátame, koľko svojho času v rokoch (a aj dorátam za seba aj prostriedkov na cestovanie do práce!!!) vynaloží jeden pracujúci človek na pohodlné živenie nezamestnaných. Vieme presne zrátať, koľko rokov pracujeme na vlastný dôchodok (nejakých 16?) a koľko pracujeme na solidárny systém (nejakých 24!), ak vychádzame z odpracovaných 40 rokov. Vieme presne zrátať, koľko z toho skutočne pracujeme na generáciu terajších dôchodcov, a koľko dávame ľuďom, ktorí by mohli a mali pracovať, a my robíme za nich na nich a na ich rodiny.
Som presvedčená, že v budúcom roku bude hodne pracujúcich ľudí naštvaných – veď najväčšie zdražovanie v eurozóne je na Slovensku, ako ukazuje článok v linku
A ak sa má prudko najbližšie tri roky zvyšovať cena tepla, plynu a elektriny, nehovoriac o cenách ostatných komodít – tie predsa nebudú zlacnievať – tak pracujúcim ľuďom naozaj prudko klesne životná úroveň. A to ešte tie emisné povolenky a klimanáklady k tomu nerátame.
Ale samozrejme aj ja chápem, že šetriť treba. Ak chceme, aby nám pracujúcim pozvyšovali platy, keďže životné náklady rastú, potom si musíme otvorene povedať, na čom ideme v tomto štáte šetriť.
Ak nechcú ísť pracovať, nech sa uskromňujú práve dlhodobo nepracujúci.
A samozrejme, ak máme z niečoho ubrať, tak zo zbrojenia. K tomu niet čo dodať.
Aj na pomoci Ukrajincom bude treba začať šetriť. U nás je ich v súčasnosti vyše 155 000 usadených. A vraj viac ako polovica sa tu usadila natrvalo a neplánujú od nás odísť, ako uvádza článok v linku
Pritom iba 20 % z nich pracuje. Uvedomte si, že tu nejde len o každý mesiac poskytované dávky, príspevky deťom na obedy, invalidom príspevok v sume vyše 500 eur mesačne, či príspevok na bývanie v sume vyše 26 eur na deň/dospelú osobu, ale čerpajú tu aj plnú zdravotnú starostlivosť, ak majú azyl či doplnkovú ochranu. Ak by tu chceli zostať po ukončení vojny na Ukrajine, vzal by im niekto tie nezaslúžené výhody? Kto by ich tu financoval a z akého dôvodu? Veď neprispeli ani centom do sociálneho a zdravotného systému u nás, a nešlo by o zanedbateľný počet ľudí, ale o desiatky tisíc „usadených“. Takže začnime otvorene v tejto spoločnosti diskutovať o tom, prečo by sme povojnovo mali týchto ľudí pohodlne živiť, ubytovávať, starať sa o nich v sociálnom aj zdravotnom systéme. Alebo ich treba už teraz uviesť do reality, že tu by mohli byť, len keby si na seba zarobili sami a že ich pohodlné bydlo skončí ukončením vojny, ktoré je už dúfam na dohľad. Prajeme si ho – a hlavne Ukrajincom – všetci, ktorí chceme celosvetový mier.
Druhou z možností samozrejme je, že my pracujúci, si zadovážime lacnú elektrinu a lacný plyn. Už je to tak, že by sme museli výrobu elektriny znárodniť, našťastie je na našom území. A plyn – to by sme museli pouvažovať nad trasou, akou by lacný plyn mohli dopraviť Rusi k nám – asi sotva by sme našli a za efektívnu cenu ťažby vybudovali potrebné ložiská na Slovensku. Alebo nám štát môže zadotovať nákup kotlov na drevo a drevo namiesto vývozu do zahraničia zaistiť ako cenovo dostupnú surovinu na vykurovanie., ako hovorí článok v linku
Je najvyšší čas začať otvorene debatovať o situácii nás, ktorí pracujeme a od ktorých štát čaká, že budú dávať a dávať a pouskromňujú sa, zatiahnu svojim živorením a drinou všetky tie dlhy, čo tu táto neschopácka banda narobila.
Štát chce chrániť zraniteľné skupiny, my ostatní sa musíme chrániť sami.
Elena
Fakt? Tak nezabudnite volit boľševicku a... ...
Celá debata | RSS tejto debaty