Čítala som v dnešnom nadráne nádhernú úvahu Ladislava Jakla o poslednej generácii. Všimnite si, prosím, že píšem o poslednej generácii s malým p, nie o Poslednej generácii, ako sa označuje enviromentálne hnutie. Je to teda úvaha o nás všetkých, a o tom, v čom sme poslednou generáciou zrejme…
Sme poslednou generáciou, ktorá vie čítať knihy a ktorá potrebuje knihy. Poslednou generáciou, pokladajúcou ovládanie gramatiky za dôležité a dorozumievajúcou sa plynulou rečou, aj rečou vôbec. Ktorá vie, že sa má dávať prednosť starším a má sa zdraviť, vie čo znamená priateľ a má všeobecný spoločenský prehľad.
Silnú bilanciu Jakl dáva, a ja sa s ním stotožňujem.
Kedysi si ľudia vážili knihy natoľko, že ich prepisovali ručne a prenášali nekonečne dlho aj nádherné kresby v nich. Putovali z generácie na generáciu knižnice budované rodinne, dnes po smrti rodiča strelia potomkovia knihy do antikvariátu. Ak mladá generácia číta, tak akurát jednovetové myšlienky dookola zdieľané facebookovo, nanajvýš si niekto niečo v čítačke kníh prečíta. Málokto rozumie tej vášnivej láske ku knihám, ktorú ešte majú niektorí z našej generácie – radosti z toho, že knihu vlastníte, dotýkate sa pri čítaní jej stránok. A že čítanie knihy je akýmsi vzácnym rituálom. Knihy mám rada a mám ich veľa. Hŕbu z nich teraz musím predať a vyberám tie, ktoré mám v srdci natoľko, že raz keď sa presťahujem stadeto niekam inam, poputujú so mnou. Občas niečo v blogu píšem o mojich obľúbených knihách, napríklad tu
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2016/08/06/o-com-3-ako-ma-smid-nesklamal/
Aj kulturálny model sa u nás mení, ľudia sa už nesnažia ovládať ani základy gramatiky a mať aký-taký všeobecný prehľad. Chybu v písomnom prejave občas urobí každý z nás, no spoliehať sa iba na kontrolu gramatiky či vyhľadanie vecí k všeobecnému prehľadu v počítači nie je šťastný nápad. Čo keď zrazu civilizácia príde o prístup k počítačom a mobilom? Ja si pre taký prípad teraz vyrábam receptový zakladač.
Jakl spomína výskum sociálneho psychológa Jonathana Haidta, ktorý poukázal na nárast duševných ťažkostí – sebapoškodzovania, samovrážd, poklesu životnej spokojnosti – a skokovitý pokles výkonu v štandardizovaných testoch IQ, t. j. preukázané hlúpnutie mládeže v poslednom desaťročí. Haidt varovne uvádza, že každoročne spácha samovraždu viac ľudí, ako ich dokopy zomrie vo vojnách a teroristických útokoch alebo je zavraždených.
Priblížim vám trochu tú jeho štúdiu. Haidt uvádza údaje, že väčšina dospievajúcich dievčat (57 %) teraz tvrdí, že prežíva trvalý smútok alebo beznádej (oproti 36 % v roku 2011), a 30 % dospievajúcich dievčat teraz tvrdí, že vážne uvažovali o samovražde (oproti 19 % v roku 2011). Chlapci sú na tom tiež zle, ale ich miera depresie a úzkosti nie je taká vysoká a ich nárast od roku 2011 je menší. Zdôrazňuje, že ide o zmeny posledného desaťročia, nie obdobia kovidu a pripisuje ich sociálnym médiám a smartfónom medzi deťmi. V súčasnosti podľa neho existuje množstvo dôkazov o tom, že sociálne médiá sú podstatnou príčinou, nielen nepatrným korelátom depresie a úzkosti, a teda aj správania súvisiaceho s depresiou a úzkosťou vrátane sebapoškodzovania a samovrážd. Haidt tiež vysvetľuje, že „V knihe The Coddling of the American Mind (Rozmaznávanie americkej mysle) sme spolu s Gregom Lukianoffom ukázali, že existuje šesť vzájomne prepojených vlákien, ktoré spôsobili explóziu nerozumnosti, ktorá zasiahla americké univerzity v roku 2015, pričom jedným z nich bol nárast úzkosti a depresie u generácie Z (narodených v roku 1996 a neskôr); druhým bola obrovská nadmerná ochrana detí, ktorá sa začala v 90. rokoch 20. storočia.“ V knihe, ktorú práve píše Haidt (Kids In Space), ukazuje, že „obe tieto témy sú nevyhnutné pre pochopenie toho, prečo sa duševné zdravie dospievajúcich v roku 2010 zrútilo. V skratke podľa neho ide „o prechod od detstva založeného na hre, ktoré zahŕňa veľa riskantných hier bez dozoru, ktoré sú nevyhnutné na prekonanie strachu a krehkosti, k detstvu založenému na telefónoch, ktoré blokuje normálny ľudský vývoj tým, že berú čas na spánok, hru a osobnú komunikáciu, ako aj spôsobujú závislosť a utápajú deti v sociálnych porovnávaniach, ktoré nemôžu vyhrať.“ Takže toto nie je príbeh jedného faktora, no jeho príspevok v linku je o tom, čo Haidt považuje za najväčší jednotlivý faktor a jediný, ktorý môže vysvetliť, prečo sa epidémia začala tak náhle, okolo roku 2012, vo viacerých krajinách.
No čo k tomu dodať? Náš najnovší kulturálny vzor USA je technologicky vyspelejší ako my a tak ho našťastie nemusíme veľmi dobiehať, všakže
Keďže toto je rozsiahla téma, pokračujem v nej v budúcom blogu.
Elena
K diskusii Milan1 Nehodnotím Jakla, ale stotožňujem sa s jeho konkrétnymi výrokmi, ktoré jasne citujem. Zážitkovosť života tých, ktorí musia pracovať a dávať čoraz viac a čoraz dlhšie, má u nás zjavne klesajúcu úroveň. Musíme robiť i na a za rôznych povaľačov, tým nám doslova kradnú z nášho života. SOlidarita medzigeneračne a s invalidmi, jasne. Ale s dlhodobo nezamestnanými? Opakujem, máme desaťtisíce voľných pracovných miest. A tradičnú rodinu pokladám za cennú hodnotu,
Predovšetkým, Jakl ako ultrakonzervatívec... ...
Celá debata | RSS tejto debaty